ZVOLEN. Človek by čakal niečo väčšie – napríklad dukáty, aké poznáme z filmov o zbojníkoch. „Veľké mince sa razili neskôr - v 16. a 17. storočí. Denáre boli v skutočnosti ešte menšie. Chlapci ma však presvedčili...“ povedal nám známy archeológ Václav Hanuliak. Krst razidla nových denárov sa uskutočnil na nádvorí Zvolenského zámku minulú stredu. Razidlo sa však bude používať na Pustom hrade. Každý návštevník si bude môcť vyraziť svoj vlastný denár.
Podobizeň panovníka Bela IV. nie je na denároch náhodou. „Belo IV. bol bezprostredne spätý jednak so starým zvolenským hradom a taktiež s mestom. Svojimi výsadami, ktoré udelil, mesto vlastne chránil. Ostatné mestá boli utláčané šľachtou. Ľudia vo Zvolene požívali veľké výhody, na druhej strane mal z toho kráľ veľké príjmy - veď kráľovské mesto odvádzalo dane do kráľovskej pokladne,“ doplnil Václav Hanuliak.
Podľa neho môže razenie mincí dopomôcť k propagácii Pustého hradu. „V Rakúsku, Nemecku alebo aj v Čechách je to bežné, že si človek popri pohľadniciach môže odniesť aj pamiatku v podobe mince,“ dodal. Posledné mince sa na Pustom hrade razili za vlády Ladislava IV. Kumanského. Ten bol kráľom v rokoch 1272 až 1290. „Vtedy sa na Pustom hrade razili falošné mince susedného Českého kráľovstva,“ vysvetlil archeológ. Dielňu na razenie falzifikátov objavil pri svojom výskume na Pustom hrade práve Hanuliak, inak jeden z rytierov Pustého hradu.
„Chceli by sme, aby si to vyrazil každý sám. Podmienkou bude, aby mal osemnásť rokov,“ povedal prior Združenia priaznivcov Pustého hradu Pavel Babic. Podmienka nie je náhodná. Razenie mincí ťažkým kladivom nie je jednoduché, ľahko môže dôjsť k úrazu. „Ešte stále to iba skúšame, aby sme vedeli, akú silu vlastne treba vyvinúť na to, aby bola minca dobrá,“ dodal prior. Na samotnom Pustom hrade to zrejme bude fungovať tak, že akú mincu si návštevník vyrazí, takú si odnesie domov. Prvý vyrazený denár si neodniesol nikto - hodili do studne na nádvorí Zvolenského zámku. Asi pre šťastie.
Autor: MS
