Patrik Tříška (24) je synom zakladateľa a riaditeľa českého cirkusu Alegrie (z franc. zábava), ktorý zakotvil na necelý týždeň vo Zvolene. Rodinný cirkus s tristoročnou históriou, v ktorom sa narodil, mu prirodzene predurčil jeho budúcu kariéru. Odmalička trénoval a už ako štvorročný sa postavil v manéži pred publikum. Hovorí, cirkusantský život je náročný, ale zároveň dáva pocit slobody, voľnosti. „Nemenil by som. Mnohí nám hovoria, že by si na takýto život nedokázali zvyknúť. Každý týždeň niekde inde, niekedy aj dve – tri mestá do týždňa. Ale ja mám kočovný život v krvi, rád poznávam iné krajiny. Za päť rokov sme precestovali celú Európu, boli sme takpovediac všade. Prežiť život v bytovke, ráno vstať do práce a večer sa vrátiť, to nie je nič pre mňa. Samozrejme, keď človek musí, zvykne si, ale neviem si taký život predstaviť.“
V manéži si našiel aj svoju životnú partnerku, je takisto artistkou. A takisto odmalička vystupuje v cirkuse rodiny Tříškových. Rovnako ako ostatné artistky má telo bez jediného gramu tuku navyše. Neoficiálne áno si povedali pred tromi rokmi, dnes majú dvojročnú dcéru Virginiu, ktorá už tiež začína trénovať. „Na svadbu nebol čas, ale určite bude,“ zasmeje sa Patrik. „Samozrejme, nielen v prostredí cirkusu vznikajú vzťahy. Ani moja mama nepochádza z cirkusantského prostredia. S otcom sa zoznámila, keď s cirkusom vystupoval v Poľsku, je totiž Poľka. Zamilovala sa a odišla s ním. Mala v sebe chuť aj odvahu a dnes je z nej vynikajúca artistka.“
Patrik ukončil základnú školu, ďalej nešiel. „Viacerí kamaráti, ktorí pôsobia v cirkusoch, pokračovali ďalej, ja som to považoval za zbytočné. Urobiť si vzdelanie pri našom štýle života je dosť náročné. Máme individuálne štúdium, v zime, keď nevystupujeme, robíme skúšky z učiva za celý rok. Čo iní študovali postupne, ja som musel zvládnuť za mesiac. Bol som dosť lenivý, nechcelo sa mi učiť priebežne, ale zvládol som to. Zmysel v ďalšom štúdiu som však nevidel.“ Hoci má ukončené len základné vzdelanie, v živote by sa zrejme nestratil. Jeho vášňou sú autá. Vyrastal pri nich, dokonale im rozumie, jazdí aj na kamióne. V cirkuse by sa bez nich nezaobišli. Slušne ovláda aj štyri cudzie jazyky. „Dva roky sme žili vo Francúzsku, tri roky v Holandsku a v Belgicku, štyri roky v Nemecku. Reč týchto krajín neovládam excelentne, ale dorozumiem sa. Asi tak na 90 percent.“
Na zimu sa vracajú cirkusanti domov. Pre rodinu Třiškových je domovom Hradec Králové. Dlho si však neoddýchnu. „Jazdíme osem mesiacov v roku, začíname vždy v marci, končíme v novembri, no hneď v decembri chodíme do Francúzska, kde robíme vianočné programy pre deti.“ Vo Francúzsku je najvďačnejší divák, v ostatných krajinách Európy už záujem o cirkusové umenie klesá. „Na Nemecko pripadá asi 400 cirkusov, ľudia sú presýtení. Jeden cirkus odíde, druhý príde. Aj na slovenské pomery je nás dosť. Niekde máme návštevnosť vysokú, inde slabšiu.“
Každodenný tréning kvôli fyzickej kondícii nepotrebuje, kondičku si udržiava vďaka pravidelným vystúpeniam. „Samozrejme, ak nacvičujeme novú choreografiu, musíme trénovať. Napríklad číslo s udržaním sklenených pohárov na špičke noža, ktorý držím v ústach, som sa učil asi tri mesiace. Ale inak tréning nepotrebujem, keď už niečo ovládam, stačí, ak si to precvičujem rovno pred publikom.“
