ZVOLENSKÁ SLATINA. Minúta a dvanásť sekúnd. Na to, aby človek zjedol rovný kilogram bryndzových halušiek, je to príliš málo. A predsa sa nájdu aj takí. „Ťažko povedať, či je to dobrý čas. V jednotlivcoch som to ešte neskúšal, vždy som bol na súťaži družstiev,“ povedal Zdeno Lehocký z Banskej Bystrice. Družstvo Žinčica, ktorého je členom, sa pravidelne zúčastňuje haluškárskych súťaží. Dvakrát bolo majstrom Slovenska i sveta. „Potom sme to nechali mladším,“ dodal s úsmevom.
Halušky nie sú vôbec diétnym a ľahkým jedlom. „Za chvíľu si dám klobásu a potom možno ešte aj guláš,“ oponoval nám s úsmevom. Kým jeden bol po minúte s jedlom hotový, ďalší pretekár sa s haluškami trápil aj šesť minút. „Netrénoval som,“ priznal, ešte s plnými ústami Milan Homola. Potom dodal, že si halušky málo zriedil. Do súťaže ho prihlásili kamaráti, svoj štart takmer nestihol. „Bolo to unáhlené, už ma volali a ja som si v obchode práve kupoval acidko,“ dodal M. Homola zo Zvolena, ktorý súťažil v drese SNS Zvolen. Kilo halušiek je vraj dosť veľké sústo na obed, doma si dá maximálne polovicu. Napriek nie najlepšiemu času prisľúbil, že sa v budúcnosti súťaže opäť rád zúčastní.
„Neviem ani, aký som mal čas,“ povedal nám ďalší súťažiaci Milan Mlynár. Prihlásil sa ako správny športovec, veď je trénerom slatinských futbalistov. Tí vraj mali súťaž zakázanú, nakoniec to však niektorí porušili. „Ideme hrať vonku, tak uvidíme, či nám to prospeje,“ zasmial sa tréner. Popoludní o štvrtej ich totiž čakal náročný zápas v Radvani. Milan Mlynár jedol halušky súťažne druhýkrát, v sobotu sa prihlásil iba preto, že nebolo veľa súťažiacich. „Je to škoda, veď ide o celkom peknú akciu, na ktorej sa ľudia dobre zabavia,“ doplnil. Okrem halušiek sa v sobotu, ako už tradične, súťažilo aj v pití piva na čas a taktiež v pílení dreva. Po výdatných porciách halušiek to išlo niektorým jedna radosť. Energie mal každý aj za troch.
