Známy zvolenský triatlonista vstupoval do tohtoročnej sezóny s jasným predsavzatím. Na svojom konte mal doteraz osem úspešne zvládnutých pretekov a rovnaký počet titulov - „železňákov.“ Za cieľ aktuálnej sezóny si vytýčil dosiahnuť jubilejnú desiatku.
Zaťko mal svoj prvý tohtoročný pretek absolvovať tradične v českých Otrokoviciach. Poctivá príprava, hoci extrémne dobrý výsledok od seba neočakával, ho dostatočne nabudila a držala v presvedčení, že získať deviaty titul by až taký problém byť nemal. Čo však človek niekedy mieni, to život ľahko zmení. „Niekoľko dní pred pretekom postihla moju rodinu črevná viróza, ktorá, žiaľ, neobišla ani mňa,“ prezradil skúsený štyridsaťšesťročný športovec, ktorého žalúdočné problémy prepadli dva dni pred českým podujatím. „Už to vyzeralo tak, že do Čiech ani nevycestujem. Predsa len, bol som veľmi zoslabnutý a štart mi neodporúčal ani lekár,“ opísal sled nepríjemných udalostí Milan, ktorý však k našim západným susedom nakoniec predsa len vycestoval.
„Zahodiť len tak za hlavu všetku tú tréningovú námahu, navyše, keď som mal v pláne absolvovať tak ako tradične len dva preteky, som jednoducho nechcel. Na štart som sa tak postavil s vedomím, že zabojujem ako sa len bude dať a dovtedy, pokým to pôjde fyzicky i psychicky.“
Veľký bojovník nakoniec bez problémov zvládol plávanie a vcelku slušne rozbehol aj cyklistickú časť. Kríza však prišla na stodesiatom kilometri. „Počas pretekov treba veľa piť a jesť potrebné výživové doplnky. Môj žalúdok bol však natoľko prevrátený, že to jednoducho nezvládol. Z bicykla som musel zliezť a pretek zabaliť,“ priblížil v podstate očakávaný moment Zaťko.
Skúsený matador však chuť na svoju vytúženú „desiatku“ nestratil. Naopak, nepríjemné udalosti ho motivovali a nabudili ešte viac. Keďže po štyroch dňoch sa už opäť mohol pustiť do plnohodnotného tréningu, začal myslieť na Nitru. Pod Zoborom sa totiž konal medzinárodný pretek Slovakman, ktorého súčasťou boli aj majstrovstvá Slovenska. Zvolenský rodák ich zvládol viac ako bravúrne. V rámci slovenského šampionátu, štartoval v kategórii nad 40 rokov, získal striebornú a v rámci Slovakmana, v kategórii od 45 do 49 rokov, bronzovú medailu. „Výborne som zaplával, čo bolo odzrkadlením poctivého tréningu, pretože práve plávaniu som v príprave venoval dostatok času. Zaujímavosťou je, že som konečne začal plávať aj kraula, pretože doteraz to z mojej strany bolo čisto o prsiach,“ pousmial sa pri bilancovaní nitrianskych pretekov. „Rovnako dobre sa mi išlo aj na bicykli, ale najviac som sa predsa len tešil na beh, ktorý je mojou silnou stránkou. V Nitre bolo strašne horúco, čo niektorí borci nezvládli. Naopak, ja som si veril a v behu som dokázal predbehnúť aj borcov, na ktorých som z bicykla strácal aj hodinu,“ dodal triatlonista, ktorému tak do zbierky pribudol deviaty „železňák“.
Dvojnásobný úspech ešte viac naštartoval jeho chúťky na vytúženú „desiatku“. Okamžite tak začal rozmýšľať nad svojou účasťou v preteku v Lipne na Šumave, ktorý sa však konal len týždeň po Nitre. Znalí pomerov, ale aj laici si určite veľmi živo vedia predstaviť, s akými myšlienkami sa Zaťko pohrával. Dva triatlonové preteky v rozpätí týždňa zvládne len málokto, ak sa vôbec niekto taký nájde. „Veril som si. Viem, že je to veľký extrém, ale skutočne som si veril. V zime som poctivo trénoval, pretože som veľmi túžil po desiatom titule,“ prezradil Milan, ktorý nakoniec svoj cieľ aj dosiahol.
Na Šumave ho čakalo niekoľko ťažkých prekážok. „Zabrať mi dalo už plávanie, pretože okrem toho, že bola poriadna zima, museli sme bojovať aj s nepríjemnými vlnami.“
O nič ľahšia však nebola ani cyklistická časť, pretože organizátori pripravili pre pretekárov v podstate horskú časovku. „Mne kopce vyhovujú, mám ich radšej ako rovinu. Išlo sa mi veľmi dobre a bol som v pohode. Dokonca som niekoľkých oddýchnutých pretekárov aj predbehol, čo mi dodalo ešte viac síl pred behom. Ten som takisto zvládol k spokojnosti a v pohode tak prišiel do cieľa,“ pochvaľoval si borec, ktorý sa o svoju desiatku postaral doslova extrémnym spôsobom. „V cieli šumavského preteku ma opantali neopísateľné pocity. Poctivá drina, ktorú však rok čo rok neabsolvujem len kvôli naháňaniu úspechov, ale hlavne kvôli svojmu dobrému pocitu, sa oplatila,“ vyznal sa športovec, ktorý už teraz túži po ďalších „železňákoch“. A Zaťkov najtajnejší sen? „Ten sa nemení, raz sa chcem dostať na Hawai.“
