Ako trávite prázdniny?
- Pracovne, domov sa dostanem tak dva razy za týždeň. Mám dosť nabitý program. Koncertujem, nahrávam album... Behám najmä medzi Bratislavou a Chynoranmi. V nich je nahrávacie štúdium, v ktorom pripravujeme album.
Už si teda na seba zarábate.
- Áno, už sa spevom živím. Už to nie je ako kedysi. Keď ma kamaráti volali na chatu, Viki, poď, bude sranda..., nemohla som, mala som pred sebou dva koncerty. Jeden v Brezne pred štyrmi tisíckami ľudí. Musím si preto dávať pozor na hrdlo, nemôžem si dovoliť ochorieť.
Víťazstvo vám teda asi zmenilo život.
- Radikálne. Už sa musím o seba aj trochu starať. Začala som sa maľovať, kým pred súťažou som sa nemaľovala vôbec (smiech).
Kde všade koncertujete?
- Je to rôzne, kde nás pozvú. Koncertujem so skupinou Panama, ktorá nás sprevádzala v speváckej súťaži. Spievam s ňou spolu s mužským víťazom Vilom Csontosom.
Ako spolu vychádzate?
- Je to čisto pracovný vzťah. Keď spolu koncertujeme, spravidla sa stihneme akurát pozdraviť, na debaty nie je čas. A po koncerte odchádzame každý svojou cestou.
Kedy vyjde váš debutový album?
- Pôvodne mal vyjsť v septembri, počítala som s s tým, že celé prázdniny budem zavretá v štúdiu. Začala som chodiť aj do solária, lebo som vedela, že na opaľovanie mi nezostane čas. Minulý týždeň mi však zavolali, že termín vydania presunuli na február. Nechcú to uponáhľať, aby nedostatkom času neutrpela kvalita.
Sama píšete texty, predstavíte na albume aj niečo z vlastnej tvorby?
- To je problematické. Agentúra, s ktorou album pripravujem, nechce riskovať. Zopár textov som im ukázala, páčili sa im. Dohodli sme sa, že ak sa ujme tento album, o nejaké dva roky vydáme album s mojimi skladbami. Teraz budem spievať to, čo mi pripravia. Slovenské texty mi píše Miro Jurika, ktorý tvoril napríklad aj pre Haberu či Tublatanku. Producentom albumu je Brunno Oravec, ktorý hrá v Paname na klávesy.
Aké skladby spievate na koncertoch?
- Panama, s ktorou vystupujem, má v repertoári staršie aj súčasné hity. Ja rada spievam piesne od Christiny Aguilery, čo mnohých prekvapuje, Doteraz ma počuli spievať len skladby od Elánu.
Zmenila skutočnosť, že ste sa stali mediálne známou tvárou, aj vaše vzťahy s kamarátmi?
- V škole sme na takéto úspechy zvyknutí, veľa mojich spolužiakov už napríklad hralo v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Mojím spolužiakom je Ján Alžbetkin, hrá jednu z hlavnejších postáv (syna Michaely Čobejovej, pozn. red.) a cez neho sa dostávajú do seriálu. Objavím sa v ňom tiež, 5. augusta budem natáčať, ale bude to len epizódna postava. Takže žiadnu žiarlivosť z ich strany som nepocítila. Mala som obdobie, keď som sa popri súťaži naozaj nestíhala ešte aj učiť, no školu som nechať nemohla, tak mi pred písomkou písali ťaháky.
S víťazstvom v speváckej šou ste vyhrali aj miesto v muzikáli skupiny Elán. V akom štádiu je jeho príprava?
- Zatiaľ nič o ňom neviem, nikto sa mi ešte neozval, no premiéru by vraj mal mať na jar. Zatiaľ si rozbieham vlastné veci. Budem hrať v muzikáli Matúš Čák Trenčiansky, je to taký zájazdový projekt. Premiéru mal mať v septembri, no preložili ju na november. Tiež som dostala ponuku na hlavnú postavu do jedného filmu, podrobnosti zatiaľ nemôžem prezrádzať. Hľadali približne osemnásťročné spevácky zdatné dievča a spomenuli si na mňa. Problémom je zmluva s Markízou, dúfam, že sa to vyrieši a že si vo filme zahrám.
Získali ste aj dvojtýždňové štúdium v muzikálovej škole Guildhall v Londýne. Kedy tam pôjdete?
- Musím počkať do februára, kým budem mať osemnásť. Podmienkou absolvovať toto štúdium bolo ovládanie angličtiny, skúšky som zvládla, a dovŕšenie osemnástky. V súťaži som bola jediná, ktorá som nemala osemnásť, no vtedy to neriešili.
Aké máte predstavy o živote po skončení školy?
- Určite si chcem urobiť vysokú školu. Najradšej v Brne alebo Prahe, sú tam dobré školy muzikálového herectva. Láka ma aj Anglicko, no uvidím, či mi to finančná situácia dovolí.
Naplno už teda koncertujete. Spievate niekedy aj zadarmo?
- Ak by som začala spievať zadarmo, bol by to pre moju kariéru precedens. Potom by chceli zadarmo vystúpenie aj ostatní. Viki, poď aj nám zaspievať, veď my sa poznáme... Možno to znie snobsky, ale ja sa spevom živím. Nemám žiadneho manažéra, robím si ho sama. No priznám sa, že keď sa ma niekto opýta, Viki, a koľko za vystúpenie, nemám z toho dobrý pocit, je mi trápne hovoriť o sume.
