Andreja Štrbu (na obr.) poznajú Zvolenčania predovšetkým ako lekára. On je však aj vášnivým fotografom a najnovšie, už ako dôchodca, začal dokonca písať knihy. V prvej, napísal ju pred štyrmi rokmi, zúročil roky strávené v ambulancii. Všetko je inak, to je jej názov. Opísal v nej ľudské osudy, do ktorých ho zasvätili pacienti. Neskôr vydal knihu esejí a prednedávnom pokrstil Zmeny klímy.
Tentoraz je to literatúra faktu. Žáner, ktorý fakty umocňuje umeleckým slovom, pôsobivým osobným zážitkom. „Kniha je príbehom jednej generácie, ktorá prežila niekoľko prevratných historických okamihov v živote svojej krajiny. Tou generáciou je partia spolužiakov. Maturovali na sklonku Rakúsko-Uhorska, keď vzniklo prvé Československo. Potom zažili slovenský štát, druhú republiku, predkomunistické obdobie, éru socializmu, postkomunizmus...“ hovorí autor. „Hovorí o každej tej dobe a o tom, aké nároky priniesla na ľudí. Keď človek musel niekedy aj tri razy meniť svoje postoje k spoločenskému životu, k rodine, k priateľom...“
Knihu, ako píše autor v úvode, venoval svojim vnúčatám. Má dve vnučky vo veku 25 a 28 rokov. „Mladá generácia vôbec nevie, ako to v našej krajine vyzeralo povedzme za slovenského štátu, alebo pred rokom 1948 či po ňom, preto som knihu symbolicky venoval mladým ľuďom, aby si mohli na príbehoch prečítať čo-to o našej histórii.“
Namiesto úvodu začal knihu príbehom, ktorý ho k jej napísaniu inšpiroval. Stretnutím s bývalým riaditeľom ľudovej školy, ktorý ho pripravoval na gymnáziálne štúdium. On v pozícii lekára a bývalý riaditeľ ako jeho pacient. Priznal, že nie je hrdý na svoj charakter. „Ako mladý učiteľ som skladal sľub vernosti prvej ČSR, potom slovenskému štátu, potom druhej ČSR. Keď sme sa dožili Víťazného februára, musel som sa ísť pozrieť do zrkadla, aby som zistil, ako vyzerá človek, ktorý dal v priebehu ani nie desiatich rokov tri razy v triedach vymeniť obrazy predstaviteľov štátu, učil žiakov spievať tri štátne hymny a trikrát poučil učiteľský zbor, ktoré časti učebnej látky treba v učebniciach prelepiť...“
Autor: MOJ
