Novela zákona zrušila od mája dovtedajší inštitút aktivačných prác a zaviedla dva nové druhy aktivačnej činnosti. Prvým sú menšie obecné služby pre obce a mestá za mesačný aktivačný príspevok 1900 Sk, teda v rovnakej výške ako predtým. Tým druhým, novinkou, sú dobrovoľnícke práce organizované fyzickými alebo právnickými osobami - čo môžu byť napríklad občianske združenia, ale aj obce - za paušálny mesačný príspevok vo výške životného minima 5130 Sk.
Novela skrátila aj dĺžku aktivácie. Kým starý zákon umožňoval nezamestnaným byť na aktiváciách aj niekoľko rokov, po novom sa môžu zamestnať najviac na pol roka. V prípade aktivačných prác, nie dobrovoľníckych, im môžu úrady práce predĺžiť zmluvu o ďalších šesť mesiacov. Po uplynutí dvanástich mesiacov sa už viac na aktivačné nedostanú.
Nezamestnaným, ktorí robia od mája aktivačné práce pre zvolenskú samosprávu, sa nepáči dvojnásobné zvýšenie hodín, ktoré majú odrobiť. Niektorí z nich boli zaradení do aktivácie aj vlani. Kým vlani robili desať hodín týždenne, teraz je to dvadsať hodín. Časť nezamestnaných na aktivácii adresovala magistrátu písomný protest, pred dvoma týždňami orodovali aj u primátora. „Dohodu nám úrad práce podpísal za podmienky, že budú robiť 20 hodín týždenne,“ povedala vedúca organizačného odboru na mestskom úrade Silvia Husáriková.
„Primátor to zmeniť nemôže, nezamestnaní na aktivačných nie sú platení z našich peňazí. Mesto s nimi nemá žiadny pracovnoprávny vzťah, ten má s nimi úrad práce,“ doplnila.
„Nie je to vec úradu práce. Ak obec povie, že chce nezamestnaných len na 10 hodín, urobíme také dohody, no potom sa obci automaticky zníži výška príspevku, ktorý dostáva za každého nezamestnaného. A toho sú si vedomé všetky obce vo všetkých našich okresoch, vo Zvolenskom, Detvianskom aj Krupinskom. Pri zníženom príspevku by nedokázali aktivačné práce zabezpečiť,“ reagovala riaditeľka zvolenského úradu práce Alžbeta Kučerová.
Na jedného nezamestnaného dostáva obec od štátu príspevok 2598 korún mesačne. „Môžeme ich použiť len na to, čo nám dovoľuje zákon,“ povedala Husáriková. „Za príspevok im kupujeme ochranné prostriedky, ale aj topánky či igelitové vrecia na odpad. Tiež sme zaň zabezpečili veľkoplošné kontajnery. Tento príspevok od štátu však nepokryje všetky náklady, ktoré máme s aktivačnými prácami. Napríklad vlani dalo mesto na ne ešte milión korún zo svojich zdrojov.“
Hoci nezamestnaní na aktivačných protestovali, odliv medzi nimi Husáriková nepocítila. „Teraz máme na aktivačných vyše 140 nezamestnaných, vlani ich bolo vyše 170. Odliv býva takmer každodenný. Niektorí zostanú práceneschopní, za takého nám úrad práce príspevok pozastaví. Mení sa to skoro každý deň,“ ozrejmila.
Nižší záujem o aktivácie zo strany nezamestnaných nepocítili ani na úrade práce. „So žiadnou odmietavou reakciou zo strany uchádzačov sme sa nestretli v žiadnom inom meste či obci v našich troch okresoch, jediní, ktorí protestujú, sú uchádzači v meste Zvolen,“ uviedla riaditeľka Kučerová.
Skrátený čas aktivácie zmaril viacerým istý príjem. Nezamestnaný musí byť navyše podľa novely dlhý čas bez práce a musí poberať dávku v hmotnej núdzi.
„V minulosti bola filozofia aktivácie obnoviť u nezamestnaných pracovné návyky a naštartovať ich k tomu, aby si našli prácu, ale dostali sme sa, naopak, do situácie, keď sa ľudia od obce už nepohli,“ skonštatovala Kučerová. „Stačilo im odpracovať desať hodín, niekedy ani to a niekedy aj pod vplyvom alkoholu. Mali aký-taký príjem, ktorý im ako-tak postačoval a prácu si nehľadali. Veď „robili u starostu“. Preto novela čas aktivácie skrátila. Na dobrovoľnícke môžu robiť pre obec najviac šesť mesiacov, na aktivačné najviac jeden rok,“ dodala riaditeľka.
