STOŽOK. Účasť dvakrát taká ako vlani, no miesta bolo stále dosť. „Zvládneme tu aj sto družstiev,“ povedala trochu nadnesene starostka Stožku Jana Klimová. Gulášmajster 2008 mal príchuť rekordnú. Jeho tretí ročník, ktorý sa uplynulú sobotu uskutočnil v Stožku, prilákal až štyridsaťosem súťažných družstiev. „Organizačne zvládneme naozaj aj stovku gulášov, iba neviem, čo by na to povedala rozhodcovská komisia, keby ich mala všetky okoštovať,“ zasmiala sa starostka. Z takmer päťdesiatky gulášov sa po prvom hodnotení dostalo ďalej trinásť finalistov. Rozhodovalo ďalšie kolo ochutnávania, ktoré dalo zabrať chuťovým pohárikom poroty. A prečo trinásť? Veď obec, tak ako aj v minulosti, zabezpečila sedem cien. „Niektorí účastníci sú zároveň aj našimi sponzormi a prispievajú ďalšími cenami,“ dodala starostka. Pri guláši napokon nejde o víťazstvo, každý guláš robený v atmosfére dobrej pohody, priateľstva a porozumenia musí byť dobrý.
Ženy sú vraj precízne
Prvý ročník súťaže vo varení gulášu vyhral Francúz Dennis Bertiny, hoci viac ako svoj podiel na víťazstve už vtedy preferoval prácu celého tímu, v ktorom bol spolu so svokrom a manželkou. „My nemáme hlavného kuchára, všetci máme na varení rovnaký podiel,“ povedal diplomaticky Bertiny. Napriek tomu je v tomto tíme receptúra presne organizovaná. Podľa neho musí byť v tíme aj žena, pretože ženy sú vraj, na rozdiel od mužov, precízne. „Majú taký presný cit,“ dodal síce lámanou slovenčinou, no dostatočne zrozumiteľne Bertiny. Na rozdiel od víťazného gulášu spred dvoch rokov sa tentoraz rozhodli trochu experimentovať. „Guláš je zakaždým malý experiment,“ dodala jeho manželka Elena.
Guláš varí, no neje
Rodina i priatelia... Väzby medzi jednotlivými členmi družstiev boli rôzne. „Toto je trojboj. Hovädzina, bravčovina a divina - na špeciálny spôsob upravená. Robíme to na austrálsky spôsob. Kto si ho dá, robí obrovské skoky. Odporúčal by som ho aj našim olympionikom,“ povedal s úsmevom Alan Bujdák. Jeho guláš je vraj vždy originálom. „Vždy sa pomer surovín a ingrediencií trocha zmení,“ dodal. Túto skutočnosť nám napokon potvrdili takmer pri každom kotlíku. Alan Bujdák sa zúčastnil už na prvom ročníku gulášmajstra. „Prvé zaregistrované číslo bolo naše, takže - kto tu začal s varením guláša,“ dodal A. Bujdák. Na tento ročník sa tiež zaregistrovali už tri mesiace dopredu. Pritom Alan Bujdák je už osemnásť rokov vegetariánom. Guláš navarí , no nezje. „Som ako prezident, tiež potrebujem okolo seba „koštovačov“, ktorí to ochutnajú,“ vysvetlil a dodal: „Varím ho pre iných a s radosťou, aj preto je aj dobrý.“ A jeho guláš chutil aj porote, skončil na štvrtom mieste.
Hovädzinu nezohnali, jahňacina je drahá...
Starosta Podkriváňa Jozef Malatinec síce guláš vie navariť, na oficiálnej súťaži však miesto šéfkuchára prenechal Jozefovi Sarvašovi, ktorý má predsa len väčšie skúsenosti. Podkrivánčania sa rozhodli pre guláš z bravčoviny z celkom pragmatických dôvodov. „Hovädzinu som nezohnal a jahňacina je drahá,“ prezradil Jozef Sarvaš. Bravčový guláš sa pripravuje rovnako ako aj iný, treba ho vraj iba viac prichutiť. Kým iní sa stále zabávali s gulášom, Podkrivánčania už oheň využívali na opekanie zemiakov a mäsa. „Popri guláši máme každý rok na pohostenie aj trochu zemiakov, syra alebo mäska,“ dodal. Veď pri stanovišti sa vždy zastavilo pár známych.
Víťazný guláš napokon navarilo družstvo číslo 12, ktoré viedol Jozef Strelec. Gulášmajster začínal ráno a končil rovnako ráno – po tanečnej zábave. Energiu získanú z tak výdatného jedla, akým guláš nepochybne je, treba niekde spotrebovať.
