Pred šiestym štvrťfinálovým stretnutím, po troch sedemgólových prídeloch na skalickom ľade, sa zvolenskí hokejisti stali terčom posmeškov a kritík nielen pre médiá, ale aj vlastných fanúšikov. V tej chvíli však hráči ešte netušili, že kalich horkosti budú musieť vypiť až do úplného dna. Štvrtý debakel tejto štvrťfinálovej série prišiel v tú najnesprávnejšiu chvíľu a navyše, pred vlastným publikom. Rozhodujúci zápas celej bitky sa pod Pustým hradom niesol v znamení zvolenskej hanby, nepochopiteľného výkonu a bezradnosti. Niet sa čo čudovať, že tesne po zápase by sa svozilovci najradšej pod zem prepadli.
V kabíne HKm nastalo hrobové ticho, jej dvere sa dlho neotvárali. Po hanebnej prehre, ktorú zrejme viacerí hráči HKm len tak ľahko „nerozchodia“, sa hokejistom drali slová na jazyk len veľmi ťažko. „Takto sa bojuje o postup? V najdôležitejšom zápase série ideme na 50 – 60 percent?,“ sypal popol na svoju a hlavy spoluhráčov kapitán tímu Ladislav Čierny. „Zlyhali sme ako kolektív, pretože sme neboli súdržní.“ Sklamaný zo štvrťfinálového účinkovania HKm bol aj útočník Filip Turek. Ani skúsenému českému legionárovi sezóna príliš nevyšla, ale až takýto záverečný scenár neočakával ani v tom najhoršom sne. „Už prvé dva zápasy v Skalici niečo naznačili, začali sme katastrofálne. Potom sme sa doma ako tak dali dokopy a vrátili sa do hry. Opäť však prišiel výkon nehodný ani základnej časti, nie to ešte play off a bolo zle. A to čo sme predviedli teraz? Hanba,“ potvrdil Turek, ktorý o pomenovaní posledného zvolenského vystúpenia v tejto sezóne nemusel ani dlho premýšľať.
Absentovala aj chuť do hokeja?
Zvolenčania zaznamenali v tomto ročníku extraligy niekoľko pádov a vzostupov. Herne sa začali dvíhať najmä po príchodoch českého brankára Vladimíra Hudáčka a skúseného centra Jána Lipianskeho. Obaja do kolektívu zapadli okamžite a v základnej časti sa stali oporami. V play off však svojou výkonnosťou nedokázali mužstvo strhnúť ani oni. Brankár Hudáček chytal hlboko pod svoje možnosti a v najdôležitejších okamihoch svoj tím nepodržal. Oporou sa nestal ani jeoho náhradník, pre Zvolenčanov dosť neznámy Bielik. Lipiansky sa síce snažil čo vládal, častokrát ale u svojich spoluhráčov nenašiel pochopenie. „S takouto hrou v obrane sme na lepší výsledok ani nemali nárok,“ skonštatoval po stretnutí center druhého útoku. „Play off je o niečom úplne inom ako základná časť. Dôležité sú hlava, chcenie a chuť do hokeja. Vo vyraďovacej časti musí byť všetko stopercentné, inak sa vám to vypomstí. U nás to tak nefungovalo, preto súper postúpil zaslúžene.“
Ján Lipiansky si myslí, že Zvolenčania stratili veľa síl najmä v októbri minulého roka, kedy sa driapali nahor až z deviatej priečky. „Ku koncu sme stratili dych, možno aj to sa odzrkadlilo v tejto sérii. Dôležitý a kľúčový bol podľa mňa tretí zápas v Skalici. Inkasovaná sedmička nás poznačila psychicky. Skalica sa určite zdolať dala, ale to by sme museli hrať úplne inak. V útoku sme síce boli silní, no naša defenzíva mala hlinené základy,“ nešetril kritikov do vlastných radov zvolenský center. Či Lipiansky zostane vo Zvolene aj naďalej, v tej chvíli veľmi rozoberať nechcel. „Život ide ďalej, ale radikálne zmeny v klube budú asi potrebné. Nech si úsodok urobí každý sám.“
