Nájomné byty, ktoré stavajú mestá a obce z dotácie ministerstva výstavby a úveru Štátneho fondu rozvoja bývania, majú mať vo Zvolene „štartovací“ charakter. Ľudia, ktorým mesto byty pridelí, by sa do nich mali sťahovať s vedomím, že v nich nemôžu zostať natrvalo. Aby v nich nezostali dlhšie ako šesť rokov, chce zvolenská samospráva dosiahnuť novelizáciou Všeobecne záväzného nariadenia o prideľovaní nájomných bytov. Uvažuje, že uchádzač o byt sa pri podpise zmluvy bude musieť preukázať zmluvou o stavebnom sporení.
Filozofia štartovacích bytov nie je nová, takýto názor prezentovala vláda už pri výstavbe prvých nájomných bytov. Mali byť určené pre mladé rodiny do času, kým si nevyriešia bývanie iným spôsobom. Obce ich výstavbu financujú z nenávratnej dotácie ministerstva výstavby (v súčasnosti je to 30 percent investičných nákladov) a z úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania (70 percent investičných nákladov). Vláda určila, že byty musia mať nájomný charakter tridsať rokov; na toto obdobie obce rozpočítali splácanie úveru. Z akých zdrojov budú obce úver splácať, vláda neriešila. Väčšina obcí výšku úveru premietla do mesačných platieb nájomníkov.
Vo Zvolene okrem nájmu a platieb za služby spojené s bývaním a príslušnej splátky úveru závisiacej od plochy bytu budú musieť nájomníci počítať aj so sumou na stavebné sporenie. To pri súčasných trhových cenách bytov problém ich ďalšieho bývania nevyrieši.
„Platba by nájomníkov nemala zaťažovať,“ myslí si Pavel Drozd z Mestského úradu vo Zvolene. „Vo verejnosti sa tieto byty vnímajú ako byty pre sociálne slabšie vrstvy, ale nie je to tak. Byty prideľuje mesto ľuďom so štandardným príjmom.“ Podľa nariadenia ministerstva výstavby nesmie príjem domácnosti v nájomnom byte presiahnuť 3,5-násobok životného minima. Zvolenská samospráva, aby predišla problému s neplatičmi, prijala opatrenie, že domácnosť nesmie mať príjem nižší ako 1,9-násobok životného minima. Okrem toho ešte od nájomníkov pred podpisom zmluvy vyberá finančnú zábezpeku, ktorá má pokryť prípadné opravy v byte spôsobné nájomníkom po jeho vysťahovaní z bytu. Zábezpeka takisto závisí od veľkosti bytu, v priemere je to jednorazovo 30-tisíc korún.
Ak mesto prijme všeobecne záväzné nariadenie o maximálnej dobe užívania nájomného bytu, malo by sa vzťahovať len na ďalšie novostavby. „Nemôže sa retrospektívne vzťahovať na doteraz postavené nájomné byty,“ hovorí Drozd. Napriek tomu nemôžu mať ani nájomníci doteraz postavených bytov na Zlatom potoku a na Sekieri istotu, že v nich zostarnú. Drozd pripomína, že zmluvy o nájme podpisujú len na tri roky. „Nikde nie je napísané, že ich budú užívať natrvalo,“ hovorí. „Ak budú spĺňať podmienky súvisiace s nájom, nemyslím si, že im mesto zmluvy nepredĺži na ďalšie tri roky, to pripúšťa aj usmernenie ministerstva výstavby. Napríklad na Mojmírovej ulici na Sekieri, kde v roku 2002 vyrástli prvé nájomné byty v meste, sme doteraz nemali žiadny prípad nepredĺženého nájomného. Dočasné bývanie by sa malo vzťahovať len na nájomníkov v nových nájomných bytoch,“ dodáva Drozd.
