ZVOLEN. Zvolenskí mestskí policajti nasadili „papuču“ autu obecnej polície z Kováčovej. Ich kolegovia z neďalekej obce totiž zaparkovali svoje označené služobné auto na námestí pred evanjelickým kostolom na parkovacom mieste, ktoré si predplatila na celý rok miestna firma.
Zvolenské námestie je preplnené a práve tento fakt donútil Jána Hlivu, náčelníka Obecnej polície v Kováčovej, odstaviť vozidlo tam, kde bolo miesto. „Vo Zvolene sme boli služobne. Riešili sme prípady, ktoré sa týkali vlámaní do chát v záhradkárskej osade, krádeží bicyklov a podobne. Osemdesiat percent páchateľov je totiž zo Zvolena,“ vysvetľuje náčelník Hliva.
Iný názor má náčelník Mestskej polície vo Zvolene Juraj Družbacký, ktorý tvrdí, že podľa zákona môže vozidlo miestnej polície zastaviť na mieste, ktoré nie je na tento účel vyhradené len vtedy, keď policajti plnia úlohy vyplývajúce zo zákona, teda vyšetrujú nejaký prípad. To však podľa neho platí len v obci, v ktorej miestna polícia pôsobí. „Preto sme tento prípad riešili podľa predpisov, ktoré platia pre každého vodiča,“ uvádza. Jeho kolega z Kováčovej sa odvoláva tiež na zákon o premávke na miestnych komunikáciách, v ktorom sa okrem iného hovorí: „Účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon.“
Podľa náčelníka Družbackého mala obecná polícia z Kováčovej pri riešení prípadu, ktorého páchateľom bol obyvateľ Zvolena, dodržať služobný postup a odstúpiť spis k nim. „Keby sme požiadali zvolenskú políciu aby nám páchateľa predviedla, alebo aby ho našla, riešili by sme prípady nie tri mesiace, ale tri roky,“ argumentuje Ján Hliva a dodáva: „Ešte som na Slovensku, ani nikde v Európe nevidel, aby policajt založil na označené auto iného policajta papuču.“
Náčelníci miestnych polícií sa napokon dohodli. Pokutu, ktorá sa môže vyšplhať v podobných prípadoch až do dvetisíc korún, Zvolenčania od kolegov z Kováčovej nepožadovali.
Autor: J. SCHVARZBACHEROVÁ
