Debutovala pod pseudonymom Mina Murrayová zbierkou humorných a sebaironických poviedok Tak čo teda, napísala kontroverznú knihu Klebetoromán, ktorý vydala ako spoluautorka s Petrom Macsovským, autorsky prispela do antológie Sex po slovensky, publikovala v českom zborníku Evropský fejtón. Vlani jej vyšiel román Dve čiarky nádeje, na ktorý nadväzuje voľným pokračovaním pod názvom Jedy.
Názov Jedy je strohý a trochu zarážajúci. O akých jedoch píšete?
O tých, ktorými si otravujeme vzťahy. O starých krivdách, ktoré nevieme odpustiť, o haraburdí vo svojej mysli, kvôli ktorému sme schopní ubližovať a robiť okolo seba citové bariéry. Neusilujem sa nikomu vstupovať do svedomia, tieto jedy sú súčasťou života. Nakoniec, ja sama som pri písaní čiastočne sympatizovala aj s nenávistnou starou Durgovou. Teraz je mojou nočnou morou, aby som raz nebola ako ona.
Jedy sú voľným pokračovaním knihy Dve čiarky nádeje. Aké prepojenie týchto kníh to znamená?
V Jedoch sa objavuje jedna z postáv z predchádzajúcej knihy, tam vystupovala takpovediac vo vedľajšej úlohe, teraz som ju obsadila do hlavnej. Nemusíte však čítať predchádzajúcu knihu, aby ste sa dostali do deja. Je to už iný príbeh a aj iná téma.
Ide o ženu, ktorá má problematické vzťahy s mužmi, aj s matkou...
Matka je pre Soňu v pozícii trestajúcej bohyne, má pred ňou strach, obáva sa jej hnevu a predsa cíti, že ako žena nedospeje skôr, kým tento vzťah nezmení.
Je váš román akousi psychologickou sondou do problematických vzťahov?
Aspoň pokusom o ňu. Dôležité vzťahy sú vždy trochu problematické. Jedy však majú aj svoj komický, pikantný rozmer a ich písanie ma ohromne bavilo.
Mali ste niekedy vo svojom blízkom okolí človeka, ktorý vám otravoval život?
Iste, a nepochybne som aj ja bola neraz otravná. Pustošivé zákutia ľudskej povahy sú nevyspytateľné. Niektoré odfiltrujeme, iné nás otrávia a ďalšie aj my sami začneme produkovať.
Jedy sú však aj knihou o láske. Aj o fiasku v láske, a to nezriedkavom.
Niekto by to nazval naivitou, iný prílišnou upätosťou na vlastné predstavy. Modely ideálnych mužov a ideálnych vzťahov sú natoľko lákavé, že mnohé ženy túto nálepku prilepia na hociktorého muža, ktorý im skríži cestu.
Uvažujete nad ďalšími knižnými projektami?
Možno sa na chvíľu vrátim k žánru fejtónov alebo sa pokúsim napísať knihu o tarote a kreativite. Takisto mám niekoľko nápadov na erotické poviedky, no nevylučujem, že zatiaľ ostanem v košiari autoriek tzv. ženských románov.
Ako manžel reaguje na vaše knihy?
Väčšinou mu z nich čítam ako prvému. Môj muž je náročný čitateľ, ktorému neujde nijaká chyba v logike príbehu. Najviac oceňuje humor a zmysel pre absurdné situácie, a najlepšou pochvalou je pre mňa jeho smiech. Neraz aj kritický, čo ma potom škrie. Keď si však spomeniem, akou prísnou kritičkou som bola kedysi ja jemu, tak on je vlastne môj veľký fanúšik. Sme spolu už dvadsať rokov, počas vysokej školy sa manžel venoval literárnej tvorbe dosť intenzívne, neraz som sa začítala do niečoho, čo mal založené v písacom stroji. Keď sa mi to nepáčilo, dopísala som to po svojom. To už nebola kritika, ale priam záškodníctvo.
