ZVOLEN. Expresný vlak Detvan zachytil a zranil 8. januára večer na malej stanici vo Zvolene 40-ročného muža, ktorý bol zjavne dosť podgurážený. Zrážka s vlakom mu spôsobila len tržnú ranu na predkolení pravej nohy, ktorú si bude liečiť tri až štyri týždne. Na tom, že sa toto nešťastie skončilo pre neho vlastne šťastne, má zásluhu Zvolenčan Alexander Podhradský. „Čakal som na osobný vlak s odchodom o 18,17 do Hronseku,“ opisuje udalosti z minulého týždňa. „Prišiel som na stanicu skôr, a tak som si sadol na lavičku. Neviem kde sa tam zobral, ale pristavil sa pri mne podnapitý muž a niečo hundral. Nevenoval som mu prílišnú pozornosť,“ pokračuje dôchodca, ktorý sa v ten deň vybral navštíviť dcéru.
Keď si Alexander muža nevšímal, ten začal zapárať do páriku mladých ľudí, ktorý tiež čakal na vlak. Keď nereagovali, muž sa začal prechádzať po nástupišti a posedávať na lavičke. Zjavne bol nervózny. Vtedy začali blikať výstražné svetlá a závory sa zatvorili. To bol neklamný znak, že sa do stanice blíži vlak. Muž skočil medzi koľaje a začal vykrikovať: „Ty ďalej nepôjdeš, ja ťa zastavím!“ „Vtedy som spozornel,“ hovorí Alexander. Vlak už bol takmer v stanici. Rušňovodič tiež zbadal chlapa v koľajisku a snažil sa ho upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo zvukovým výstražným znamením a okamžite použil rýchlobrzdu. „Pribehol som na okraj nástupišťa a spolu s tými mladými ľuďmi sme kričali na muža, aby ušiel. Rozmýšľal som, či mám aj ja vojsť do koľajiska a strhnúť ho do priekopy na druhej strane, ale vlak už bol len päť metrov od nás. Vtedy sa muž oprel rukami o múrik nástupišťa. Mašina bola meter od nás. Chytil som mu pravú ruku a začal som ho ťahať. Keď mu do koľajiska už trčali len nohy, mašina mu ich zachytila. Náraz ho prevrátil a vytrhol mi ho. Tak som ho ešte raz schmatol a vytiahol som ho celého na nástupište,“ dodáva Alexander.
Vlak zastavil. Spod nohavíc zranenému mužovi tiekla krv. Najskôr sa ho ujali ľudia čakajúci na nástupišti. Jedna zo žien si vyzliekla kabát a dala mu ho pod hlavu. Vlakvedúca doniesla lekárničku a začala mu zranené nohy obväzovať. „Musel som odísť, lebo neznášam otvorené rany, je mi z nich zle. Radšej som utekal do pokladne, aby zavolali záchranku a železničnú políciu. Viem z predpisov, že vlak sa nesmie pohnúť, kým železničná polícia prípad nevyšetrí. Bol som totiž železničiar,“ komentuje priebeh udalostí statočný záchranca. Ako nám prezradil, dlhé roky pracoval ako rušňovodič, no nestalo sa mu, žeby bol prešiel samovraha. Zato s nedisciplinovanými chodcami, ktorí prechádzajú cez trať i keď sú stiahnuté závory, má bohaté skúsenosti.
Autor: J. SCHVARZBACHEROVÁ
