Na nemeckého maliara a hudobníka Winfrieda Skrobeka zapôsobila živá hudobná tradícia, s ktorou sa na Podpoľaní stretol, už pri jeho prvej návšteve Slovenska v roku 1994. Po svadbe so svojou manželkou, ktorá pochádza z Dúbrav, mu tento región zvlášť prirástol k srdcu. Bohaté hudobné dojmy, ktoré W. Skrobek v ostatných rokoch na Slovensku nazbieral, spracoval do zvukovej koláže, ktorá práve vyšla na CD pod názvom Zvuky zo starého sveta.
CD je jeho ódou na slovenský ľudový spev. Nevypočujete si tu ľudové piesne v tradičnom podaní profesionálnych hudobníkov a spevákov, ale hudobný prejav jednoduchých ľudí, väčšinou z Podpoľania, ktorých spev sprevádza v ich každodennom živote. Niektoré spevy sú natočené dokumentárne priamo v bežných životných situáciách, iné sú neskôr aranžované v štúdiu. Spev je orámovaný prírodnými zvukmi vidieka - počuť tu štebot vtákov, hvízdanie vetra, zurčanie potoka aj praskot ohňa. K tomu znejú rôzne hudobné nástroje – fujara, píšťalka, viaceré flauty a gitara, na ktorých Skrobek improvizuje a v niektorých skladbách sprevádza spev.
Skrobekovou srdcovou záležitosťou je fujara. Zoznámil sa s ňou už počas svojej prvej návštevy Slovenska, ale jeho hlboký rešpekt pred touto neznámou kultúrou mu vtedy nedovolil začať na nej hrať. Až pred pár rokmi, keď mu známy výrobca fujár z Dúbrav Pavel Smutný dodal odvahy, začal Skrobek hrať na fujare a hneď sa do nej „zamiloval“. Odvtedy má, ako hovorí, dve slovenské ženy, obidve z tej istej dediny. Jedna sa volá Emília a druhá Fujara.
