Vši hlavové, vši šatové, aj vši lonové dobyli všetkých našich predkov, zvieratá, a postupne osídlili všetky kontinenty. V minulosti ich ľudia v rôznych krajinách nepokladali len za parazity.
V Grónsku boli vši obľúbenou pochúťkou, čosi ako kaviár... Pre Inuitov symbolizuje voš hojnosť lovu, pre moslimov šťastie, Inkovia ich zbierali do vriec, čím zhmotňovali manuálnu prácu. Archeológovia našli vrecia so všami aj v hroboch hneď vedľa predmetov zo vzácnych kovov. Vo Švédsku, v stredoveku, volila voš starostu mesta. Radní páni si položili brady na stôl a ku komu voš pochodujúca po stole namierila, ten sa stal hlavou mesta. Voš je jeden z najstarších spoločníkov človeka a niekedy určuje aj sociálnu hierarchiu, a to nielen u zvierat.
Dnes sa však ľudia vší hlavne zbavujú. Na odvšivovanie sa používajú rôzne techniky, od prastarých hrebeňov a holenia hláv, cez insekticídy, hľadajú sa nové molekuly a ekologickejšie prostriedky, ktoré by dokázali vyhubiť stále odolnejších šíriteľov týfusu a iných epidémií.
