Vo zvolenskom hokeji opäť mierne zahrmelo. Po ďalších nie veľmi presvedčivých výkonoch a výsledkoch zodvihlo vedenie klubu spod Pustého hradu varovný prst aj po druhýkrát. Hráči a tréneri HKm znovu dostali bodové ultimátum, ktoré sa tentokrát týkalo stretnutí v Bratislave a Trenčíne. „Pokiaľ by sme neodohrali dobrý zápas na Slovane a nezabrali s Duklou, postihom by sme sa zrejme nevyhli,“ prezradil tréner Ladislav Svozil.
Napriek bratislavskej prehre k žiadnym trestom neprišlo. „Vedenie videlo, že chlapci jazdili a chceli, no nemali potrebné šťastie.“ Za patričnú trpezlivosť sa hráči a realizačný tím vedeniu odvďačili v Trenčíne. Ladislav Svozil verí, že jeho tím naštartovalo práve vysoké víťazstvo na štadióne súpera. „Po psychickej stránke sme na tom veľmi dobre neboli. Stále sme však o tom všetkom premýšľali a hľadali príčiny nelichotivého stavu. My tréneri musíme vedieť byť trošku nad vecou, no hráči cítia tlak neustále. Potom sú nervózni, z čoho vyplývajú aj úplne zbytočné chyby. Toto mužstvo na tak dlhú krízu nebolo zvyknuté. Vlani sme sa z niečoho podobného rýchlo dostali vďaka víťaznej šnúre na domácom ľade. Tento rok sa nám ju zatiaľ prekonať nedarilo,“ zauvažoval zvolenský kormidelník, ktorý sa po zbabranom domácom zápase proti Martinu rozhodol spraviť zmeny v zostave.
„Oproti minulej sezóne sa hra nedarila našej prvej päťke, ktorá prehrávala veľmi veľa svojich mikrozápasov. Chlapci neboli takými lídrami, o čom svedčí aj ich bodovanie.“ Správnosť tohto ťahu potvrdili aj posledné dueli. Okrem doterajších ťahúňov konečne zabrali aj členovia bývalej elitnej formácie HKm. Skúsený harcovník vie veľmi dobre, že na psychike jeho hráčom pridajú hlavne víťazstvá s mužstvami z hornej polovice tabuľky. „Potrebujeme spomínanú víťaznú šnúru a najlepšie by bolo, keby sme ju dosiahli proti súperom zvučnejších mien. My vždy uhráme výsledky so súpermi, ktorí sú v tabuľke za nami. Keď však narazíme na súpera z hornej polovice, napriek tomu, že s ním odohráme výborné stretnutie, výsledkovo zlyháme. A tak sa dostaneme tam, kde sme boli aj predtým.“ Zvolenčania preto ani po vysokom víťazstve na trenčianskom ľade ešte nekričia hop. V obrat však veria všetci do jedného. Dostať sa tam, kde boli predtým, sa už nechce ani jeden z nich.
