ZVOLEN. Na cintoríne je z celkového počtu hrobov 1784 urnových, 80 vojnových, ostatné sú bežné civilné hroby. Pochovaním blízkeho povinnosti pre príbuzných nekončia, hrob si treba prenajať. Ak je problém, teda neplatenie za prenájom, hľadajú sa príbuzní, prenajímatelia... „Kontaktujeme ľudí listom, aj upomienkou“, hovorí správkyňa cintorína Eva Burianeková. „Za obdobie, keď je to možné vyriešiť, to väčšina vyrieši. V menších mestách sú na to ľudia dosť citliví, chcú si to dať do poriadku. Vždy sa niekto ozve a dorieši situáciu. Prišiel chlapec, ktorý stratil rodičov, sestru, brata, vyplatil nájom za všetky hroby aj na obdobie dopredu. Zaplatil aj za miesto posledného odpočinku starých rodičov.“ Prednosť v starostlivosti o hroby majú najbližší príbuzní, vstupuje do toho dedičské konanie.
Ak je zosnulý bez dedičov, alebo nemajú záujem o hrob, môžu sa úlohy ujať iní, napríklad druh či družka. Najbližší príbuzní sa však prirodzenej povinnosti starať sa o hrob musia vzdať čestným prehlásením s overeným podpisom. Hrobov, o ktoré sa nik nestará, veľa nie je. Hoci vždy sa nájdu kopčeky bez kríža. O hroby predkov sa zaujímajú i ľudia zo zahraničia. Kytičku prídu položiť najmä v lete, cez dovolenkové obdobie. Prichádzajú najmä z bývalého východného bloku, ich príbuzní padli vo vojne.
Nejeden hľadá miesto, kde je pochovaný jeho otec či starý otec aj cez rôzne informácie. Dajú sa získať i na mestskom úrade, v kronike. „Jeden pán tu hrob svojho predka nenašiel, zrejme je pochovaný inde,“ hovorí Eva Burianeková. Nakoniec zapálil sviečku pri našom hlavnom kríži a pomodlil sa. Na Slovensku je viacero vojnových cintorínov, pátranie po predkoch je zložité.“
Autor: JAR
