20. nov 2007 o 0:00
HRÁ V KOSTOLE
Štyridsiatnik Ondrej Vandák by málokoho presvedčil, že má svoj vek, je to typ chlapca, aj keď iba výzorom, váhou a výškou. Doma má štyri deti a manželku Alenku, ktorú ľúbi. Už roky je hlavným organistom v rímsko-katolíckom kostole vo Zvolene.
Jaroslava Badániová Externý prispievateľ
Každý kostol má organistu. Je jeho súčasťou a keď hrá, aj srdcom. Mnohí organisti svoju prácu robia dlhé roky. Za túto službu si mercedes nekúpia, zarobiť sa na tom nedá, ale v každom tóne je aj ich duša. Organista vo zvolenskom kostole Sv. Alžbety Ondrej to definuje jasne - je to o láske k hudbe, o vzťahu k Bohu, je to poslanie.
Neznášal hrať z nôt
Neuverili by ste, že v tomto kostole hráva ako hlavný organista už pätnásť rokov. Vyštudovaný drevársky inžinier z Piešťan sa sem dostal súhrou okolností, náhod, osudu... Netušil, že mu organ bude súdený. „Začal som hrať u jezuitov na gitare ešte ako gymnazista, za komunistov. Hrávali tam aj rehoľné sestry. Asi desať rokov som sa učil hrať na klavíri, neznášal som však hranie z nôt. Vždy som pri hre skôr improvizoval. Raz mi jedna rehoľná sestra vraví - Uvidíš, budeš hrať v kostole na organe...“
Život je o láske
Svoju lásku spoznal v kostole. Hrával počas vysokej škole na gitare v spevokole, potom na organe. Tiež chodila do kostola a hľadala si chlapca na stužkovú... Takto začal vzťah. „Vraj som sa jej páčil, ja som ju mal dávno vyhliadnutú. Brali sme sa s tým, že je to navždy, na tom sa nič nezmenilo. Keď som prišiel z Piešťan do Zvolena, pýtal som sa seba, čo v takom škaredom meste budem robiť? Dnes ho považujem za pekné, našiel som tu domov, životnú partnerku, do rodiny pribudli štyri deti.“
Pred organom mal rešpekt Zdal sa mu veľký a majestátny. Hrával v Dudinciach na harmóniu, ale je to iné. Organ je kráľovský nástroj, treba ladiť, mať koordináciu nôh, rúk... Nakoniec ho po gitare a husliach vo Zvolene k organu pritiahli. Hrával na Kováčovej, v škole na Západe, potom ho bývalý dekan Nepšinský oslovil, či to nechce skúsiť vo zvolenskom kostole. Popri hre na organe aj spieva. „Spievam srdcom. To je podstatné. Najbližší mi je tenor.“
O tejto práci hovorí, že ju môže robiť iba veriaci človek - ako obetu, bez toho, aby sa pozeral na zárobok. „Financie sú len symbolické, možno ako záväzok, aby tam človek nezabudol prísť na konkrétnu hodinu.“
Ondrej Vandák je učiteľom na drevárskej priemyslovke v odbore výroba hudobných nástrojov, v súčasnosti ale učí grafické systémy. Veľký podiel na jeho úspechoch má manželka Alenka. Trpezlivá, tolerantná k tomu, že často nie je doma. Deti si „vymysleli“ na dve etapy, Zuzka má 15, Katka 12 - potom prišli dve malé ratolesti, Matejko bude mať 3, Alžbetka má 14 mesiacov. Majú priateľov s deťmi v takýchto časových intervaloch, páčilo sa im to. Ondrej Vandák ktorý je najmladší zo štyroch detí, má sám štyri, no jedna jeho sestra až deväť. Mama rodiny, v tomto prípade babka, má 18 vnúčat. Nik z rodiny sa hudbe špeciálne nevenuje, hoci niekde v génoch je to zrejme zakorenené. V rodokmeni majú zaknihovaný aj tento príbeh: otec Ondrejovej starej mamy bol Talian, u grófa Pálffyho robil záhradníka, stará mama tam bola cukrárka. A bola z toho láska. Možno čosi z talianskej muzikality prešlo do ďalších generácií.
Organista je v zákulisí
Ľudia vnímajú hudbu, spev, ale nevidia človeka. Po rokoch práce napriek tomu vznikajú kontakty, aj poznanie... „Niekto príde hore k organu občas za mnou, aj povie, že čakal „väčšieho človeka“. Ale za tie roky, čo v kostole hrávam, ma veľa ľudí pozná. Niekedy si nájdem na organe pohľadnicu alebo malý darček. Najkrajší darček som dostal vtedy, keď som začínal hrávať v kostole v Kováčovej. Prišlo za mnou asi trojročné dievčatko a prinieslo mi päťkorunu, že za hranie. Dodnes ma mrzí, že som si ju neodložil.“
Kapra by nezabil
Na Vianoce má najviac práce. Vtedy v kostoloch organ zaznieva častejšie ako po iné dni. Jeho dcéra Zuzka hrá v spevokoloch na husle a gitaru, z domu odchádzajú aj cez sviatky. Nemá rád kapra, aj keď sú u nich sviatky v tradičnom duchu. Dokázal by kapra zabiť? Odpoveď znela diplomaticky. Nie, lebo ho nemá rád. Ako deti museli najprv zjesť kapra, kým si rozbalili darčeky. Kapor mal veľa kostí, bolo sa treba nimi prepracovať."
Hlavný organista v Kostole Sv. Alžbety vo Zvolene je šťastný, má zdravú a krásnu rodinu. Robí to, čo ho napĺňa. A skutočne stojí za to vypočuť si, ako hrá.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou