Znak na tvári je aj jeho identifikáciou

BOL NEPREHLIADNUTEĽNÝ. Celý v žltom s čiernou čiapkou na hlave mohol byť aj bežný nekonvenčný chalan. Knihy v ruke a ľudia zastavujúci sa pri ňom však evokovali, že nestojí tam, na ulici, iba tak. Naveľa povedal, že je mních. Nevedno, o čom ľudí presviedč

ZVOLEN. Na naliehanie prezradil viac, ale až po intenzívnom telefonáte - zrejme potreboval na rozhovor povolenie od niekoho vyššieho. Vraj študoval rôzne kultúry, filozofie, psychológie a dospel k spoločnosti Hare Krišna. Má 26 rokov. Je to dosť na poznanie zmyslu života a získanie skalopevného presvedčenia? „Záleží na tom, ako sa kto do toho vloží. Prešiel som kresťanstvom, budhizmom, islamskou kultúrou, lákalo ma umenie, vybral som si to, čo ma oslovilo najviac.“

Čím sa vlastne živí?

Vyštudovaný elektrotechnik pochádza z Brezna, žije v Bratislave. Tam má ich spoločnosť kláštor, v Prešove farmu, ktorá je obdobou kláštora. V kláštore v Bratislave žije okolo pätnásť ľudí, muži i ženy. Na otázku, či byť mníchom je jeho práca alebo ho živí aj niečo iné, pretože zo vzduchu ani z lásky k čomukoľvek nadpozemskému sa žiť nedá, odpovedá: „Som mních a toto je moja služba Bohu. Snažím sa dať ľuďom poznanie o tom, o čom je život. O tom, že to nie je iba jesť, spať, páriť sa, brániť sa, ale o sebarealizácii, duchovnej ceste.“ Otázka, či to je zdroj živobytia, skončila veľmi nejasne: „Práca znamená, že človek robí niečo pre to, aby z toho získal plody. Služba znamená, že robí bez toho, aby čosi za to čakal.“ Rodina vraj spočiatku s jeho rozhodnutím ísť touto cestou nesúhlasila, lebo si to nevedeli predstaviť. „Teraz sú šťastní, že som tam, kde som, pretože ja sám som šťastný,“ dodáva. Pravdupovediac, všetko to znelo ako z knihy. Trochu naučené a dosť neosobné.

Reakcie ľudí ho netrápia

Stojí na ulici s knihami v náručí. Ľudia reagujú rôzne. Niektorí so zvedavosťou, iní apaticky, ďalší s protestom voči takejto prezentácii viery. Mladého muža reakcie nevyvedú z pokoja: „Keď človek žije na duchovnej úrovni, nerozrušujú ho podobné bežné záležitosti hmotného sveta.“

Symbol je spoznávací znak

Znak na tvári je podľa jeho slov symbolom používaným tisíce rokov. Označuje sa ním dokonca dvanásť miest na tele. Okrem toho, že nanášanie tilaku súvisí s ochrannými mantrami, znamenajúcimi, že telo je chrám Boha, má aj iný zmysel. „Ľudia sa navzájom identifikujú. Keď má policajt uniformu, človek za ním príde s problémom, ktorý potrebuje vyriešiť s policajtom. Nie všetci majú duchovné videnie a dokážu sa v dave „spoznať“, tento náš symbol je takým znakom," hovorí mladý muž s duchovným menom. To, s ktorým žil väčšinu svojho života, ani na naliehanie neprezradil. Vraj - načo?