Slovenský diplomat Ján Dömök v knihe Diplomat na štyroch kontinentoch opisuje svoje unikátne zážitky a skúsenosti z obdobia pôsobenia na Úrade vlády, na Federálnom ministerstve zahraničných vecí ČSFR, SR, ako aj na veľvyslaneckých postoch. Otvára okno do tajomného sveta diplomacie, ktorý je plný nielen príjemných chvíľ ale aj nástrah a nebezpečenstiev. Kniha je mozaikou informácií o piatich diametrálne odlišných krajinách na štyroch kontinentoch. Niekoľko poznámok na úvod knihy napísal bývalý minister zahraničných vecí SR, dlhoročný diplomat Eduard Kukan, ktorého sme požiadali o rozhovor.
Aj vy ste pôsobili niekoľko rokov ako diplomat vo viacerých krajinách – v Zambii, USA, Etiópii... Neuvažovali ste o tom, že poznatky a skúsenosti zhrniete do knižnej podoby?
Ale áno, materiálu mám viac ako dosť. Začal som o tom premýšľať pri odchode z funkcie ministra zahraničných vecí, po nástupe za poslanca NR SR. Musím sa prinútiť, aby som začal – potom už viem, že to dokončím. No ešte stále som tak neurobil. Verím však, že aj k tomu dôjde.
Čo pre vás znamenalo pôsobenie v diplomacii?
Tridsaťročné pôsobenie v diplomacii bolo pre mňa splnením detských snov, možnosťou venovať sa tomu, čo je mojim koníčkom, využitím znalostí získaných v štúdiu.
Ktorej vašej misii pripisujete najväčší význam a na ktorú najradšej spomínate?
Považujem pôsobenie v diplomacii za zaujímavé na všetkých postoch, či už v ústredí alebo na veľvyslanectvách v zahraničí. Pre mňa však vyvrcholením bol post Stáleho predstaviteľa ČSFR a neskôr Slovenskej republiky pri Organizácii spojených národov v New Yorku. Pre kariérneho diplomata je to najvyšší možný post. OSN je celý svet koncentrovaný do centrály v New Yorku, ktorá musí reagovať na vývoj vo svete. Pre mňa navyše štvorročný pobyt bol príležitosťou spoznať New York – jedinečné mesto, ale aj skoro celé územie Spojených štátov a možnosťou nájsť si dobrých priateľov. Ešte aj dnes sa s manželkou do New Yorku vždy radi vraciame.
V čom, podľa vášho názoru, je najväčší prínos knihy Jána Dömöka Diplomat na štyroch kontinentoch?
Kniha poskytuje komplexný obraz o diplomacii. Je kombináciou základných teoretických poučiek, terminológie a zaujímavo hovorí o tom, ako sa prejavujú v praxi – v živote diplomata pri plnení jeho povinností. Autor venuje pozornosť aj diplomatickému protokolu a jeho významu. Navyše aj krajiny, v ktorých pôsobil, sú rôznorodé a doba, ktorú opisuje, je už z dnešného pohľadu taktiež zaujímavá. To sú dôvody, pre ktoré bude kniha určite inšpiráciou nielen pre nádejných adeptov na prácu v zahraničnej službe, ale aj pre širokú čitateľskú verejnosť. Takýchto domácich titulov je na miestnom trhu zatiaľ veľmi málo.
Do úvodu knihy ste napísali, že „na príklade J. Dömöka je najlepšie dokumentovaná charakteristika správneho diplomata“. Akých päť P má mať „správny“ diplomat?
Správny diplomat má byť: vzdelaný, s prehľadom o čo najväčšom počte oblastí, jazykovo zdatný, komunikatívny, galantný a vždy upravený.
Ján Dömök v knihe spomína aj mnohé zaujímavé, niekedy riskantné a nebezpečné situácie, do ktorých sa ako diplomat dostal. Osobitne rukojemnícku drámu, ktorej priamym účastníkom sa stal v roku 1990 počas pôsobenia na Kube. Dostali ste sa niekedy do podobnej situácie? Čo potrebuje človek v takej chvíli okrem chladnej hlavy?
Až do takých riskantných a nebezpečných situácií som sa nedostal. Dostal som sa často do zložitých situácií pri rokovaní o dôležitých veciach, keď sa bolo treba rýchlo rozhodnúť. V takých situáciách platí to, že človek si má zachovať chladnú hlavu a nesmie sa báť aj v rozumnej miere riskovať.
