Hral v Divadle na Korze, na Novej scéne aj v Činohre Slovenského národného divadla, vo filmoch Zbehove a poutníci, Stí-ny horkého leta, Božská Ema a v mnohých ďalš ich. V Trháku si aj zaspieval „ nech brouka žít." Patril k najpopulárnejš im československým hercom a stal sa najmladš im zaslúžilým umelcom na Slovensku. Bol ním vš ak iba osem mesiacov. Keď v Nemecku nakrúcal v roku 1983 legálne film Via Mala, v ktorom hral po boku Mária Adorfa, ne-predĺžili mu víza a tým pádom sa stal emigrantom. Titul mu zobrali, na Slovensko sa vrátiť nemohol, lebo československé úrady ho odsúdili na tri a pol roka väzenia za nedovolené opustenie republiky. Účinkoval v nemeckých divadlách, filmoval asi v päťdesiatich krajinách. V súčasnosti žije na troch miestach - v Hamburgu, Prahe a Bratislave. Hovorí, že doma je tam, kde je jeho manželka. Ž ijú spolu už tridsať rokov, majú syna Filipa a stále si vykajú. Už päť rokov je riaditeľom bratislavského Divadla Aréna, v ktorom exceloval v š kandalóznej hre Koza alebo Kto je Silvia a získal cenu za naj-lepš í herecký výkon. Pôvodne hlavnú úlohu ponúkol viacerým hercom, ale odmietli ju. Nikto sa totiž nechcel zamilovať do ozajstnej kozy. Juraj Kukura sa nebojí experimentovať. V divadle Aréna uviedli aj kontroverznú monodrámu Tiso, v ktorej pre zmenu exceloval Marián Labuda a adrenalínovú show Slovák Street Session. Počas nej predvádzali na scéne s u-rampami a rôznymi prekážkami svoje krkolomné skokanské kúsky pouliční umelci. Juraj Kukura síce tvrdí, že nevie spievať, ale naspie val pesničky svetoznámeho speváka a básnika Leonarda Co-hena. Keď ich Cohen počul, poslal Kukurovi ďakovný list s poklonou, že konečne počul svoje pesničky spievať tak, ako si ich celý život predstavoval. Hoci Juraj Kukura oslávil v tomto roku š esťdesiatku, je stále príťažlivý, š armantný a páči sa zrelým ženám aj tínedžerkám. V novom českom filme, inš pirovanom básňou K. H. Machu Máj, ho uvidíme dokonca v erotických scénach. Stvárňuje v ňom mlynára Schiffnera, ktorého zavraždí vlastný syn.
V Liptovskom Jane ste mali chalupu, ktorú vám zobrali, keď ste emigrovali.Už vámju vrátili?
- Sú veľmi rozumné tendencie vyrieš iť tento problém. Bola to polorozpadnutá pastiereň, ktorú som vlastnými rukami prestaval na chalupu. Náš iel som ju, keď sme nakrúcali seriál Straty a nálezy. Znamenala pre mňa veľa, spája sa s mojím synom, ktorý mal vtedy asi š tyri-päť rokov. Bol by som veľmi rád, keby som si ju na staré kolená mohol užiť. Záleží to ani nie tak na súdoch, ako na veľkorysosti tých, ktorí ju dnes obhospodarujú.
Boli ste na ňu aspoň pozrieť?
- Čo som masochista?
Počuli sme, že v pražskom byte máte jednu z najkrajších a najväčších kúpeľní. Nad vaňou máte vraj zaveseného bývalého prezidenta Gottwalda.
- Nie je najväčšia, ale je vyhlásená za veľmi peknú. Gottwaldov obraz tam už nevisí. Visí v mojej pracovni v divadle Aréna, kde mám veľkú zbierku socialistického realizmu.
Visí tam aj Gustáv Husák?
- Divadlo Aréna má v repertoári inscenáciu s rovnomenným názvom a vy ste autor námetu.
Poznali ste sa s ním osobne?
- Nie, nepoznal. Uviedli sme aj monodrámu o slovenskom prezidentovi Tisoví a tiež som ho nepoznal. Ale myslím si, že je dôležité, aby tento národ spracoval svoju minulosť a aby sa nerobila hrubá čiara. Preto sme v Divadle Aréna urobili aj tieto dve inscenácie. Obe majú obrovský úspech a boli sme prekvapení, s akým záujmom lúdia na tieto predstavenie chodia.
Prejdime od prezidentov k náčelníkovi Apačov. Je pravda, ževás Winnetou alias Pierre Brice naučil piť červené víno?
- Nenaučil ma ho piť, naučil ma si ho ceniť a spoznať jeho krásy a tajomstvá. Je pravda, že dovtedy som pil biele. Ale keď som videl, ako pri nakrúcaní v horúčave vypil liter červeného, potom sa výš vihol na koňa a elegantne odcválal, preš iel som aj ja na červené.
Akú postavu ste hrali vo filme Winnetou?
- Zloducha, ako obyčajne.
Naučil vás niečo aj Old Shaterhand?
- Ten tam ani nebol.
Hovoria o vás, že ste slovenský Ceorge Clooney.
- Nehovorte. V mojom veku?
Stretli ste sa s ním niekedy?
-Nie.
S akými veľkými hereckými osobnosťami ste hrali?
- S najväčšími americkými hviezdami som nehral, ale s európskymi mnohými.
Anglický seriál Traffic, v ktorom hráte, získal cenu Emmy. Ako ste sa k nemu dostali?
- Zaujímavo. Bol som na cas-tingu. Točil som predtým do rána, a keď som dotočil, iš iel som rovno na casting. Tam som asi dvadsať minút pred začiatkom rozhovorov zaspal. Potom ma zobudili, povedal som pár hlúpych viet a iš iel som domov. Myslel som si, že z toho nič nebude. A oni mi tú rolu dali. Casting bol v Hamburgu a film sa nakrúcal v Pakistane.
V Divad le Aréna ste v lete zrealizovali už piaty ročník Detskej univerzity. Aj ste v nej prednášali?
- Nie. Môžu v nej prednáš ať len docenti a profesori a ja nemám ani docentúru ani profesúru. Ja iba odovzdávam diplomy a mám privítaciu reč. Ale predná-š al na nej môj syn Filip. Má doktorát z univerzity v Berkley, ktorý je na úrovni docentúry. Teraz je v Zúrichu a pripravuje sa na profesúru. Mimochodom, Detská univerzita bol nápad mojej manželky.
Čo nové chystáte v Divadle Aréna?
- Máme tam významného režiséra zo Švajčiarska Hansa Hollmanna a vynikajúceho rakúskeho scénografa Hansa Hoffera a pripravujeme s nimi India song. Bude to mimoriadna akcia, lebo desiatky rokov tu nebol režisér takéhoto formátu, ak tu vôbec bol.
