V romantickej šou Vyvolená mali diváci možnosť vidieť medzi ženami, súperiacimi o srdce Juraja Baču, aj tridsaťštyriročnú Ivetu Kahabkovú. Keďže v rozbiehajúcej sa súťaži požiadala Juraja aby ju uvoľnil a on jej žiadosti vyhovel, mohli sme Ivete položiť niekoľko otázok.
Prečo ste sa rozhodli ísť do reality šou Vyvolená?
Bol to nápad mojej dcéry Lenky. Povedala mi, aby som to skúsila, že sa potrebujem odreagovať a potrebujem zmenu, prísť na iné myšlienky. Na začiatku som s ňou nesúhlasila, ale po dvoch týždňoch presviedčania ma zdolala. Spolu sme išli na konkurz do Nových Zámkov a aby som „necukla“, spolu sme vypísali aj dotazník. Myslím, že to bolo v sobotu. O týždeň na to, v utorok, mi telefonicky z televízie oznámili, že ma vybrali a v piatok som už odchádzala do Bratislavy. Po tom telefonáte sa všetko zomlelo za týždeň.
Bulvár vás obvinil, že len osem mesiacov po smrti manžela ste sa uchádzali o srdce iného muža.
Nech si bulvár uvedomí, že Vyvolená je reality šou a že súťažiace tam nešli zamilovať sa. Nešla som tam hľadať lásku, nešla som tam ani kvôli peniazom. Chcela som vyskúšať niečo nové, hľadala som zmenu...
Ako ste prišli o manžela?
Stalo sa to koncom novembra. Na rozbitej ceste, ktorá vedie k nám, na Bakovú Jamu, bola námraza. Z policajného vyšetrovania viem, že manžel išiel rýchlo, vynieslo ho z cesty a narazil do stromu. Ja som išla domov asi dvadsať minút po ňom, dohodli sme sa, že sa doma stretneme. Na tej ceste som ho našla ja. Na prvý pohľad havária nevyzerala vôbec strašne. Zavolala som záchranku, celý čas som bola s ním a držala som ho v náručí. Lekári mi povedali, že má pomliaždenú panvu a prasknutú nejakú cievku, z ktorej uniká krv. Hovorili, že to nie je nič vážne, že sa z toho dostane. Potom sa pridružilo zlyhanie obličiek a nakoniec zápal pľúc. Hoci manžel bol mladý a športovec, jeho organizmus to nevydržal. Začal krvácať zo všetkých otvorov a krvácanie lekári nedokázali zastaviť. Po piatich dňoch bol koniec. Na Mikuláša sme ho pochovali. Bol to asi osud. Musím sa s tým asi zmieriť. Najhoršie je, že tou nešťastnou cestou chodím denne aj dvakrát. Stále mi pripomína, čo sa stalo.
Ste podnikateľka a závisia od vás aj iní ľudia ....
Niektoré ženy sa po smrti milovaného človeka zrútia. Ja som nemohla podľahnúť citom. Musela som všetko vybaviť okolo pohrebu. Zobrala som dcéru za ruku, naštartovala auto a išla som do nemocnice. Okrem toho sa starám o rodičov, ktorí sú veľmi chorí, musela som viesť podnik a aj byť oporou dcére. Musela som sa vzchopiť. Nebrala som žiadne sedatíva vtedy, ani v reality šou, len som potrebovala zmenu.
Ako na vás zapôsobil Juraj Bača?
Bolo veľmi málo času na to, aby sme ho mohli lepšie spoznať. Prvý dojem mi hovoril, že bude pre ženu oporou. No v prvom rade musí byť zamilovaný on, lebo láska hory prenáša. Potom som si ho všímala pred kamerou, aj mimo nej, a myslím, že bude mať problém zamilovať sa, lebo sa mi zdá studený. Aj keď vyzerá sexi a je pekný, vnútro ma chladné. Neviem, či bude mať v živote šancu byť šťastný a či bude mať takú rodinu, akú chce mať. To, že je známy a zaujíma sa o neho bulvár, mu nedovolí byť obyčajným človekom.
Vravíte, že ani jedna z vás v skutočnosti nebojovala o Jurajove srdce. A aj tak bola medzi vami silná rivalita?
Áno, a ešte len uvidíte, aká. Pramenila z pováh samotných žien. Nakoniec som pochopila, že tam už nemám kvôli čomu zostať. Že tam zbytočne trávim čas, ktorý viem využiť lepšie a chcem ho prežiť s ľuďmi, s ktorými chcem ja sedieť pri jednom stole.
Účasť v reality šou vás preniesla do takmer rozprávkového sveta plného luxusu a noblesy. Zapôsobil takýto život na vás?
Všetko bolo perfektné. Bola som spokojná s ubytovaním, so stravou, s televíznym štábom... Snažili sa po všetkých stránkach. Keď je človek naučený prekonať aj chvíle, keď si niečo musí odtrhnúť od úst, tak mu k spokojnosti stačí aj menej. Aj personál v hoteli, kde sme boli ubytované, bol úžasný. Nezávidela som im, že sa musia starať o takúto skupinu, lebo dostali poriadne zabrať. Niektoré ženy boli však aj tak nespokojné a mysleli si, že vstupom do reality šou sa z nich stali kráľovné. Mysleli si, že sú niečo viac ako obyčajní zákazníci.
Výrazne ste zmenili imidž a mnohí vás v televízii ani nespoznali.
Kamera pridáva asi osem kíl. Hneď, keď sme prišli, pustili sa do našej premeny. Spravili z nás iné dámy. Make-up, príčesky, drahé róby a všetko ostatné nás veľmi zmenili. Veľmi sa nemaľujem a tu som sa naučila aj nejaké finty. Určite ale nebudem každé ráno sedieť pred zrkadlom dve hodiny. Bolo príjemné, keď sa o nás starali. Doteraz som nepozerala relácie, ktoré boli v rámci Vyvolenej odvysielané. Videla som len kúsok z jedného dielu. Keď som sa videla na obrazovke, povedala som - to nie som ja. Bola to ale len vonkajšia zmena. Vo vnútri som sa nezmenila.
Práve preto, že ste neboli v kontakte s vonkajším svetom, nemali ste obavy, čo všetko sa o sebe dočítate a dozviete z bulvárnych novín, keď súťaž opustíte?
Samozrejme, že som mala, i keď sa nemám za čo hanbiť. Ak som niečo urobila, urobila som to tak preto, že som to tak cítila. Vedela som, že bulvár na mňa vytiahne to, že som vdova. No povedala som si, že keď toto zvládnem, tak ma to len posilní. To, čo o mne napísali, zabolelo hlavne moju dcéru. Porozprávali sme sa o tom a pretože sme to očakávali, predýchala to.
Podľa toho, čo bolo odvysielané, ste zo súťaže odišli kvôli tomu, že ste sa psychicky zrútili, že k vám museli privolať lekára, ktorý vám naordinoval sedatíva....
Neverte všetkému, čo hovorí bulvár a čo sa povie v rámci reality šou. Žiadne sedatíva som nebrala. Je pravda, že prišiel lekár, ale nie kvôli tomu môjmu zrúteniu. Bol tam kvôli niečomu inému, o čom nemôžem hovoriť. Je pravda aj to, že sa so mnou stala jedného dňa zmena a stiahla som sa do úzadia. Povedala som totiž všetkým „šelmám“ pravdu rovno do očí. Po tom nastala tá zmena.
Ako prijali vaše účinkovanie vo Vyvolenej známi a priatelia?
Všetci priatelia a rodinní známi mi pred súťažou hovorili, že musím žiť, musím ísť ďalej, lebo naozaj boli chvíle, kedy sa mi žiť nechcelo. Potom dali informácie bulváru a teraz nikto z nich nezaklope na naše dvere, nikto si nespomenul na naše narodeniny, nikto z nich mi nepodal pomocnú ruku.... Ich slová boli len frázy. Ba naopak, keď ma zbadali v niektorej chvíli sa usmievať alebo keď som nebola oblečená v čiernom, odsúdili ma a tvrdili, že som na manžela zabudla. Či prejde osem mesiacov alebo osem rokov, nikdy nezabudnem. Účasť vo Vyvolenej mi dala veľa. Rozškatuľkovala som si ľudí do kategórií a zistila som, že mi zostalo veľmi málo priateľov. Pre mňa je však dôležité to, čo si myslí moja dcéra. V reality šou som si v prvom rade dokázala, že som silný človek.
Po vašom odchode zo súťaže ste dostali od televízie zájazd do Egypta. Užili ste si ho?
Televízia mi zaplatila zájazd, no ja som odmietla naň odísť sama. Zaplatila som dovolenku aj dcére. Prišla som pre ňu do Zvolena a išli sme spolu. Prežili sme v Egypte jedenásť úžasných dní. Bola to moja prvá dovolenka v živote. Vždy som veľa pracovala. V bulvári sa objavila aj informácia, že manžel bol namiesto mňa na materskej dovolenke. Ani to nie je pravda. Zrušila som ju a išla som robiť upratovačku, aby sme mali z čoho žiť. Keď som začala podnikať, tak som bola v robote od vidím do nevidím. Po smrti manžela som od štátu nedostala ani korunu. Nepoberám žiadny vdovský dôchodok a ani dcére nedali sirotský. Po dovolenke som sa dozvedela, že mnohí ma odcudzovali za to, že som po takej tragickej udalosti nechala doma dcéru doma samú. Ale bola som preč len dva a pol týždňa a dcéra bola v tom čase na prázdninách. Keď som si prečítala všetko, čo o mne popísali, vyjadrenia niektorých ľudí už beriem s rezervou. Keď mi podávajú ruky a hovoria, ako mi fandili, pustím to jedným uchom dnu a druhým von. Neverím im. Ich slová mnou len prebehnú.
Čo ďalej? Ste otvorená novej láske, partnerovi, novému životu?
Nie. Láske nie som otvorená, i keď mi napríklad aj na sociálke povedali – Čo keď nebudete poberať vdovský dôchodok, ste mladá, vydáte sa. – Nie som otvorená láske, ale novému životu áno. Dcéra sa chystá vyletieť z hniezda, ide študovať. Ja chcem pracovať, učiť sa, cestovať. Vydávala som sa v osemnástich rokoch, v dvadsiatke som porodila dcéru, teraz plánujem dobehnúť to, čo som zmeškala.
