2. okt 2007 o 0:00
Armáda obsadila celé námestie
Obrovské vozidlo zaparkované pri evanjelickom kostole malo rakety otočené do oblohy. Vojaci boli v pohotovosti. Aspoň pri detských otázkach, na ktoré museli pozorne odpovedať. „Deti? Tie nás zasypávali otázkami. Napríklad sa nás pýtali, čo urobíme, keď vy
Milan SUJA Externý prispievateľ
Má to v sebe kus histórie
Deň ozbrojených síl lákal najmä chlapcov. Tí majú bližšie k bojom i k zbraniam ako dievčatá vyrastajúce s bábikami. Možno je to vo výchove, možno to máme v génoch. Na námestí sme našli všetky generácie – škôlkari, tínedžeri, ľudia v strednom veku a aj dedkovia spomínajúci na svoju „službu vlasti“. „Všetko je tu zaujímavé,“ povedal nám Martin Babic z Ivín, ktorého sme stretli pri stanovišti s historickými ručnými zbraňami. Vyskúšal si pušku i samopal, zobral do rúk i ľahký guľomet... Tak ako aj ďalší zvedavci. „Z takejto zbrane som nestrieľal, no z inej áno,“ povedal bez toho, aby konkretizoval svoje strelecké skúsenosti. „Páči sa mi to, je to zaujímavé. Má to v sebe predsa kus histórie,“ dodal. Potom sa posunul ďalej a odfotil sa v bojovom postoji s kamarátmi. Žeby budúci vojaci? „Ťažko povedať, možno...,“ dodal osemnásťročný Martin. Skôr, ako bude rozmýšľať o tejto možnosti, musí zmaturovať. „Odmalička ma zbrane fascinujú,“ priznal sa Štefan Gonda z Pliešoviec. Bojové dobrodružstvá zatiaľ prežíval iba pri počítačových hrách, no nevylúčil, že v budúcnosti môže skončiť aj pri vojsku. Tretí z partie Šimon Kováčik z Pliešoviec mal o armáde tie najlepšie informácie, brat mu totiž v minulosti slúžil v Afganistane. Rozprávanie staršieho súrodenca ho síce zaujalo, no vie, že kvôli zdravotným problémom nepôjde v jeho šľapajách.
Prekopáva, aktivuje,
ničí...
Atrakciou dňa ozbrojených síl bola aj Božena – čiže špeciálny odmínovací stroj. „Bol som vojakom, no vtedy sme o takomto ani nechyrovali,“ povedal sedemdesiatročný Ján Kubiš. Slúžil pred viac ako päťdesiatimi rokmi a pri Božene sa porozprával s odborníkmi. „Niektorí ľudia vôbec nevedia, na čo slúži tento stroj,“ povedal nám Igor Sloboda. Z krupinského podniku, ktorý Boženu vyrába, ho do Zvolena poslali práve kvôli tomu, aby ľudom všetko vysvetlil. Božena je na diaľkové ovládanie, kým ona sa pohybuje v mínovom poli, vodič sedí v bezpečnej vzdialenosti. Je však práca Boženy stopercentná? Môže za ňou kráčať človek bez obavy o svoj život? „Tento stroj prekopáva zeminu do hĺbky tridsať centimetrov. Čo je v tejto hĺbke, to zničí alebo aktivuje,“ vysvetlil nám zástupca výrobcu. Tridsať centimetrov väčšinou stačí. Horšie je to v pieskových poliach, kde sa výška piesku vplyvom nánosov neustále zvyšuje. Božena si však poradí aj v takýchto situáciách. Keď naklopí prednú časť, dokáže prekopávať až do hĺbky šesťdesiat až sedemdesiat centimetrov. Rýchlosť sa však v takomto prípade zníži. Boženy síce vyrábajú v Krupine, no skúšajú ich vo vojenských priestoroch. V Krupine žiadne mínové polia nemajú. Vo svete ich môžeme vidieť všade tam, kde prebiehali alebo aj stále prebiehajú nejaké ozbrojené konflikty. Tieto stroje slúžia v Kambodži, Thajsku, na Srí Lanke, v Iraku a v Afganistane, sú tiež v štátoch bývalej Juhoslávie. A vo viacerých afrických i amerických krajinách. V Európe ich nájdeme vo výzbroji holandskej, českej, poľskej a samozrejme i slovenskej armády, kde je ich dvanásť. Každý výrobok má nejakú konkurenciu, Božena však patrí k tým najlepším. „Tento stroj má kvality na svetovej úrovni a je jednoducho ovládateľný. A má výhodnú cenu,“ dodal Igor Sloboda.
Strelu zadrží, no zlomeniu rebier nezabráni
Na ďalšom stanovišti sme zastihli civilistu oblečeného v hrubej nepriestrelnej veste. „Sú aj hrubšie vesty, no tie používajú pyrotechnici,“ vysvetlil nám vojak, ktorý pomáhal zvedavcovi pri obliekaní. Nie je to jednoduché, vesta váži dvanásť kilogramov. Používajú sa aj ľahšie, takzvané taktické vesty, tie sú však účinné iba proti črepinám a pištoľovým nábojom, kým dvanásťkilová vesta zastaví aj náboj zo samopalu. Nemyslite si však, že takýto zásah vás iba pošteklí a s úsmevom idete ďalej. Vesty síce majú protišokovú vložku, ktorá stlmí náraz náboja, no človeku vraj takýto úder zlomí rebrá. Väčšinou sa ťažké vesty používajú iba v prípadoch, kedy je vojak vystavený veľkému nebezpečenstvu, napríklad keď pri presune trčí do pol tela z obrneného transportéra.
Deň ozbrojených síl slúžil na propagáciu armády. O tom nikto nepochyboval. Veď jeden zo stánkov patril regrutačnému stredisku, ktoré rozdávalo plagáty i rôzny propagačný materiál. K tým sa deti mohli dostať aj pri súťažiach, ktoré zasa organizovalo zvolenské Centrum voľného času. V minulosti sa na námestí objavili aj odporcovia armády, teraz sme ich nenašli. Škoda, možno by si ľudia radi vypočuli aj iné názory ako tie, armáde blízke.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
