Už cesta vlakom na Červenú Skalu bola zaujímavá, keďže s nami cestoval 70-ročný chlapík, ktorý od februára najazdil na bicykli po slovenských cestách úctyhodných 22 000 km. Rozhodol sa, že behom roka navštívi všetky obce na Slovensku. Do splnenia plánu mu zostáva ešte okolo 14 000 km južnými oblasťami krajiny, kde sa bude dať jazdiť aj v zimnom nečase. Zatiaľ čo on vyrazil z Červenej Skaly na Kráľovu hoľu, na ktorej sa belel prvý sneh, my sme sa zohriali jazdou k prameňu Hrona, ktorý sa nachádza nad Telgártom v nadmorskej výške 934 m a ktorý bol miestom ostrého štartu. Na Horehroní nás sprevádzal chlad, trikrát nás vykúpal dážď, pod Breznom nás potrápil protivietor, no celkovo to bola cyklistická pohoda a do cieľa vo Zvolene sme prišli len s desaťminutovým meškaním oproti predpokladu. V nedeľu na druhú etapu vychádzame len v trojici. Jedného z jazdcov zaskočili rodinné povinnosti, druhému v sobotu večer ukradli bicykel. (Opravil si druhý a samostatne si zajazdil aspoň po Levice). Dávali sme prednosť vedľajším, tichším cestám. V Levickom okrese však akosi „zabúdajú“ na značenie (alebo niekto značky a smerové tabule na križovatkách ukradol) a tak sme si zo Starého Tekova nechcene urobili zachádzku do Levíc. Do Jura nad Hronom nám prišla oproti štvorica cyklistov zo Štúrova, ktorí sa dva týždne predtým zúčastnili Cyklojazdy histórie. „Máte výborné nápady a všetko máte perfektne zorganizované,“ hovoria na adresu spomenutého podujatia, ale aj k našej jazde dolu Hronom, ktorá bola vlastne skúškou na zorganizovanie akcie s predbežným názvom CykloHron v roku 2008. A keďže dopadla na výbornú, zostáva „len“ zabezpečiť ubytovanie (pre Nezvolenčanov), stravovanie, nájsť vhodný termín (zatiaľ sa ako reálny ukazuje niektorý z júnových víkendov), prepravu bicyklov, postarať sa o bezpečnosť jazdcov... Tých 288 km v dobrej, kamarátskej partii však stojí za to, aby sme všetko zvládli k spokojnosti všetkých.
