V Honte hovorili, že „ak na Jakuba jasné slnko svieti, má tuhá zima byti.“ Na celom Slovensku sa tradovalo, že „svätá Anna, chladná zrána“. Jakubom končí pravé leto a Annou sa pomaly začína jeseň.
V období letného slnovratu patrilo k zvykom privolávanie dažďa. Počas „pálenia Jána“, teda pri vatrách, dievčatá spievali rôzne pesničky a privolávali tým dážď.
Na Turíce sa zvyky sústreďovali na vodu, zeleň, dobytok a dom. Ľudia sa snažili získať priazeň vyšších síl ovplyvňujúcich dážď alebo sucho obetami. Po období nosenia darov či obetovania zvierat pri studničkách a prameňoch ich neskôr začali čistiť. Verili, že chotár, v ktorom zanedbajú studničky a pramene, bude trpieť nedostatkom vlahy. Človek, ktorý do Turíc vyčistil aspoň jednu studničku, mal byť zdravý a zbavil sa aj bolestí hlavy.
Máje, ktoré kedysi nestávali len pred domami dievčat, ale aj pred domom richtára, krčmára či učiteľa – a domy ľudí ozdobené rôznymi vetvičkami - mali ochraňovať pred krupobitím a búrkou.
Dážď na Urbana veštil veľa vína. Májový dážď vítali všetci, pretože sa držali starého porekadla – studený máj, v stodole raj.
Dôležitá pre predpoveď počasia bola Žofia (15. máj). Žofia víno vypíja a dobré ľany dáva, hovorilo sa. Mohlo sa ešte udržať studené počasie, no nočné mrazíky škodili vinohradom. Tento deň bol najvhodnejší na siatie ľanu a konope.
Ak na prvého mája pršalo, predznamenávalo to bohatú úrodu. Ak bolo na troch „zamrznutých“ teplo, mao byť studené leto.
Hrmenie pred 24. aprílom bolo predzvesťou nepriaznivého roka. Ak kravy ešte neboli na paši, ľudia čakali, že budú slabo dojiť. Po prvom hrmení sa ľudia zvykli oprieť o múr, aby ich nebolievali kríže. Od Veľkej noci do 24. apríla neprali piestom, lebo by búrka zničila úrodu. Periny nevetrali na plote, lebo by do domu prišla choroba, periny vraj priťahujú mračná.
Na Kvetnú nedeľu si posvätené rozvíjajúce sa vŕbové prútiky, ktoré si priniesli z kostola, zastokli za obrazy alebo hradu na povale, aby dom ochránili pred bleskami. Pri búrkach položili konárik do okna alebo kúsok hodili do ohňa.
Podľa toho, či bolo na Kvetnú nedeľu pekné alebo zlé počasie, mala byť taká aj úroda.
Počasie na Mateja (24. februára) malo ukázať, či zima ešte potrvá, alebo skoro príde jar. Hovorilo sa: „Matej ľady láme, ak nenájde, Gregor ich spraví“.
Sviečky posvätené na Hromnice mali chrániť pred búrkou, pred tým, aby blesk neudrel do domu. Počas búrky ľudia sviečku zapálili, mali ju v každom dome. Tradícia, sa udržala dodnes. Ľudia verili aj v to, že ak na Hromnice tečie, zima sa dlho povlečie. Ak je silný mráz, treba sa ponáhľať s prácami na poli, lebo jar sa blíži.
Medveď vraj na Pavla (25. januára bolo podľa kalendára Obrátenie Pavla) vyjde z brlohu. Ak je pekne a mrzne, ľahne si na druhý bok. Ak je odmäk, opäť si ľahne spať. No a ak sa vtáča napije z koľaje, bude tuhá zima. Ale ak je na Pavla tuhá zima, bude dobrá úroda. Ak prší, bude málo krmiva. Hmla predznamenávala hlad a smrť.
Na Nový rok červené zore ráno na oblohe veštilo víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Drobný hustý dážď veštil husté klasy.
Veštby sa viazali aj ku dňu Mláďatiek (28. decembra). Dážď bol predzvesťou suchého roka. Ak pršalo dopoludnia, mali zomierať deti, ak popoludní, dospelí. Hmla veštila choroby. Ak bolo pekné počasie, mal ľudí čakať vo všetkom úspešný rok.
Sneh, ktorý napadol na Ondreja (30. novembra), dlho leží, len na Gregora (12. marca) do potoka beží. Nuž a „ondrejský sneh žitu nehovie“ a „ondrejský sneh zje ražný chlieb“. „Keď ondrejský mesiac pustí, to všetky pustia, bude mierna zima“. Aké počasie bolo na Ondreja, malo byť celú zimu. Keď na Ondreja hrmí, bude málo orechov a keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia.
V rôznych oblastiach Slovenska mali pranostiky rozličnú podobu. V podhorských oblastiach na severe Slovenska sa hovorilo, že Martin (11. november) príde na bielom koni, na juhu platilo, že ak je Katarína (25. november) na ľade, Vianoce budú na blate.
Autor: (jar)
