Písmo:A^-|A⁺00

Hriňová - S tragédiou sa už navždy bude v spomienkach spájať prvý ročník festivalu Muziky pod Poľanou, kde boli okrem domácich muzikantov pozvané ľudové hudby z Čiech, Maďarska a Poľska. „Odozva bola pekná. Muzikanti boli vo svojom živle. Bolo to o nich – o stretnutí a spoločných vystúpeniach,“ zhodnotil člen organizačného výboru Roman Malatinec. Na začiatku bol projekt, na ktorý dostali grand z Višegrádskeho fondu. A keďže sa väčšina folklórnych podujatí odohráva pod Poľanou, rozhodli sa galaprogram presunúť na samotnú Poľanu. „Prvýkrát sa takýto festival uskutočnil práve na Poľane. Žiaľbohu, všetko pekné, čo sa tam odohralo, zatienila tragická nehoda,“ dodal Roman Malatinec, ktorý mal na starosti programovú štruktúru festivalu. Či bude podobné podujatie aj na budúci rok, to nedokázal odhadnúť. Hory podľa neho prinášajú aj takéto obete, žiaľbohu, teraz to boli folkloristi. Samotné podujatie však na vine nie je.
Nedeľný galaprogram bol nesporne v zaujímavom prostredí. Neveľké pódium a hľadisko, kde sedačkami boli vrecia so slamou. „Ide o piate ochranné pásmo, v ktorom sme nemohli nič kopať a stavať. Dosť problémov sme mali už len s pódiom. Keby sme chceli ísť niekde na zjazdovku, povolenie by sme nedostali,“ povedal. Program bol úspešný a Roman Malatinec v úlohe moderátora ešte stihol všetko zakončiť prianím šťastnej cesty dolu z Poľany. „Nikdy nezabudnem na koniec tohto festivalu. Všetci tí ľudia sa tak veľmi tešili zo života, hrali a spievali... Tak ako sa pri muzike človek vždy teší,“ vyznal sa. Netušil, že už onedlho bude organizovať oveľa smutnejšiu udalosť – pohreby tých, čo haváriu autobusu neprežili. Dostal sa do toho automaticky, na neho sa folkloristi z celého Slovenska obracali so žiadosťou o informácie. Ľudia chceli vedieť, kedy a kde budú pohreby, aby sa mohli rozlúčiť s folkloristami v Detve i v Hriňovej. Kvôli pohrebom sa dal dokopy celý tím ľudí. „Chceli sme pomôcť aj rodinám, veď to bolo to posledné, čo sme pre ne mohli urobiť. Snažili sme sa všetko skoordinovať medzi oboma mestami, dekanátom aj rodinami.. Veľkú pomoc nám poskytol pán dekan.“
Samotné pohreby boli silné, veľmi silné... Ťaživú atmosféru odľahčili iba muzikanti, ktorí zahrali rezké skladby. Tým si uctili svojich mŕtvych kolegov. Tí ľudia s hudbou a folklórom predsa žili a hudba ich sprevádzala aj na poslednej rozlúčke.
Vyčítal však niekto organizátorom, že za miesto galaprogramu zvolili Poľanu? „Zatiaľ nám to nikto nepovedal, aj keď takéto otázky určite padajú. Treba sa na to pozerať inak. Nehovorím to na obhajobu, pretože naozaj nikto z nás organizátorov nemôže za to, čo sa stalo. Keď idú súbory na zájazd, objednajú si autobus a spoliehajú sa na to, že sa dostanú v zdraví domov. Takáto nehoda však môže postretnúť každého, nech je kdekoľvek vo svete. Folkloristi sa presúvajú autobusmi a tiež lietadlami a teraz hovoriť rôzne - keby - je zbytočné. To je život. Nikto z nás nevie, kde nás čo počká a kedy naša sviečka dohorí,“ povedal Roman.

Článok pokračuje pod video reklamou