Detva - Prvýkrát v Detve súťažil aj Pavel Gibaľa s pomocníkom Rudom Kupcom. Neprehováral ich nikto, sami sa rozhodli. Robia pri Čiernom Balogu, Pavel je rodákom z Bratkovice. „Kone ma živia,“ povedal nám. Robí s nimi od deväťdesiateho štvrtého. Jeho Pejo má vraj štyri roky a Maťo zasa deväť rokov. Už na pohľad nepatrili k najťažším. A hmotnosť je vraj pri podobných súťažiach dôležitá. Najmä pri silových disciplínach. V prvej sobotňajšej však išlo predovšetkým o rýchlosť. Po štarte bolo treba rýchlo nahodiť na voz asi metrák dreva, slalomom prejsť trať, potom do stodoly, vycúvať, zhodiť drevo a prebehnúť do cieľa... V prvej disciplíne sa darilo aj Ľubošovi Dobrotkovi s Jurajom Makom, ktorí skončili na druhom mieste. Výhodu vraj mali ľahšie kone. „My máme práveže ťažké kone, nechcelo sa im veľmi utekať,“ priznal Ľ. Dobrotka a dodal: „Nahradili sme to však svojou šikovnosťou – rýchlejšie sme drevo nahadzovali a zhadzovali.“ Kone boli vraj prekvapené, že od nich gazda žiada, aby bežali. Nevýhodou pre Ľuboša Dobrotku je, že nemôže hlasno rozprávať. A slovo, prsnejšie hlasné slovo alebo krik, je vlastne jediným dovoleným prostriedkom ako kone pohnať k lepšiemu výkonu, pretože keby udrel koňa bičom, diskvalifikovali by ho. Ľuboš Dobrotka prišiel o hlas práve pri koňoch. „Uhryzol ma kôň,“ priznal. Stalo sa to na podobnej súťaži aká bola v sobotu v Detve. Jeho žrebec nezvládal na pretekoch prítomnosť iných žrebcov. Tie sa medzi sebou hrýzli a nešťastne sa do toho dostal aj furman. „Chytil ma za krk a dolámal my dve chrupavky na dýchacej trubici,“ spomenul nešťastnú udalosť. Hneď zo súťaže išiel na operačný stôl. Našťastie zuby nezasiahli tepnu a tak prišiel čiastočne iba o hlas. Nemôže kričať, ani hlasno rozprávať. S koňmi je dennodenne a ani po úraze sa ich nebojí. „To je rovnaké ako keď som robil v bani. Teraz často ukazujú baňu v Novákoch a hovoria o diere smrti. Ja som tam chodil každý deň a nerozmýšľal som o tom, že ma môže v bani zabiť. Tak to beriem aj pri práci s koňmi,“ dodal. Svoje zranenie považuje za náhodu, keby ho kôň chcel naozaj uhryznúť, tak na mieste vykrváca. Obaja furmani tento rok prešli niekoľkými furmanskými pretekami. Či už na západe Slovenska, kde ich organizuje Zväz chovateľov koní alebo na východe a v strede, kde ich organizuje Asociácia furmanov Slovenska. „Už sa aj žena chce so mnou rozviesť. Stále som preč,“ zasmial sa Dobrotka. Účasť je náročná nielen na čas ale aj na peniaze. „Práve preto sa chce rozviezť,“ dodal. Jeho kamarát Juraj Mak prišiel ku koňom z kamióna, za volantom odslúžil takmer dvadsať rokov. „Kamión to je niečo iné. Tam človek buchne dverami a má fajront. A pri práci si môže zakúriť. Nie ako tu, kde na nás často aj leje,“ povedal Juraj Mak. Zmenu však neľutuje. Ráno vstáva o štvrtej a ide ku koňom, večer ešte o desiatej robí okolo nich. Kôň musí žrať aspoň dve hodiny predtým ako ide do roboty.
Ťažkú robotu okolo koní pripomenul v sobotu nejeden furman. Na súťaž si niektorí prišli oddýchnuť, hoci o oddychu z pohľadu koní, nemožno vôbec hovoriť. Tie sa nadreli viac ako dosť. Viaceré boli doslova vystresované, a to nielen z ťažkých úloh, ale najmä z prítomnosti divákov. Hoci prvú disciplínu vyhral Miroslav Konôpka z Detvy – Piešťa, v ďalších dvoch silových sa už najviac darilo Krupinčanovi Milanovi Greňovi. Ten sa stal aj celkovým víťazom a z Detvy si zaslúžene odniesol valašku.
Autor: (ms)
