15. aug 2007 o 18:07
Do dvoch rokov chcú získať medailu
V blížiacej sa novej sezóne 2007/08 očakáva zvolenské hokejové vedenie výrazne zlepšenie aj od juniorov. Nepresvedčivé minulosezónne ťaženie tejto vekovej kategórie, keď mladí Zvolenčania zostali pred bránami play off, sa v HKm dočkalo patričnej odozvy. D
(dv) Externý prispievateľ
Vedenie HKm zverilo juniorku do rúk jednému z najskúsenejších trénerov svojich štruktúr, Eduardovi Giblákovi. Rodák zo Spišskej Belej nedávno oslávil malé jubileum. Presne 1. júla totižto uplynulo tridsať rokov, kedy po prvýkrát zavítal do mesta pod Pustým hradom. „Určite správny krok. Do Zvolena som prišiel z Prešova, kde som študoval a zahral si aj II. ligu,“ prezradil ostrieľaný absolvent trénerskej jednotky. „Zvolen mi odporučil spolužiak z trénerskeho štúdia Pavol Bačiak. Keďže ma angažovali aj páni Horanský, Matrtaj a Jackuliak, nakoniec som tu aj zakotvil. Opakujem, neľutujem to dodnes.“ Vo Zvolene postupne spolupracoval s trénermi Šindelářom, Maczošekom, Zábojníkom, Řičným, a naposledy, v roku 1997 s Janom Novotným. „Táto sezóna sa síce neskončila podľa našich predstáv, no osobne ju z hľadiska herného prejavu mužstva považujem za jednu z najlepších,“ vyznal sa Giblák, ktorý okrem Zvolena trénoval seniorov aj v Martine, Spišskej Novej Vsi, Prešove, Meisbachu a Paitingu (6 rokov nemecká II. liga), UTE Budapešť, Sisaku (bývalá Juhoslávia) a v Trenčíne. Jeho meno sa však v minulosti spájalo aj s juniorskými mládežníckymi reprezentáciami. V roku 1989 na MS v Kyjeve s juniorským tímom ČSSR dokonca získal striebro a v roku 1992 sa v nórskom Lillehammeri stal majstrom Európy. „V týchto výberoch mi rukami prešli takí hráči ako Šlégr, Jágr, Reichel, Holík, Čechmánek, Jánoš, ale aj Paška zo Zvolenskej Slatiny. V Lillehammeri som mal pre zmenu v mužstve Pavla Demitru, Davida Výborného a tiež Jozefa Čierneho. V širšej nominácii figurovali aj Laco Čierny s Miroslavom Šatanom,“ poznamenal kouč, ktorý s maďarskou reprezentačnou osemnástkou postúpil do A divízie. Rovnako tak pracoval aj s maďarskou dvadsiatkou a nemeckým regionálnym výberom osemnástky. Držiteľ štyroch trénerskych certifikátov celkovo precestoval osemnásť krajín sveta. Domov, do Zvolena, sa vrátil aj napriek tomu, že tohto roku dostal ponuku viesť rumunskú seniorskú reprezentáciu a ligový klub tejto krajiny Merciurea Ciuc. „Tieto ponuky som odmietol, pretože po desiatich rokoch cestovania som už konečne chcel byť doma.“ Eduard Giblák podpísal s HKm zmluvu na dva roky, pričom počas nich by rád získal aj slovenskú juniorskú medailu.
Stal sa pre vás Zvolen skutočným domovom?
Určite, pretože Zvolen mi ponúkol veľké možnosti. Miestni hokejoví funkcionári mi pomohli ako v športovom, tak aj v osobnom živote. Niekedy sme sa síce nevyhli ani rozdielnym názorom, no to sa, nakoniec, stáva a dnes je to úplne bežné. Kľukaté cesty života nie sú vždy len príjemné.
Čo vám Zvolen po hokejovej stránke dal a naopak, čo vzal?
Zvolen mi toho dal veľmi veľa. Ako tréner som tu získal potrebné základy, z ktorých som neskôr čerpal na ďalších významných trénerskych zastávkach. A čo vzal? Ťažká odpoveď... Hokej je dnes otázkou biznisu a vzťahov. Nikoho nezaujíma čo ste dokázali alebo viete. Buď vás chcú, alebo nechcú. Ale je pravdou, že v sezóne 97/98 som od zvolenského seniorského hokeja odišiel len preto, že som v afekte povedal niečo neprimerané a nesúhlasil s odvolaním trénera Novotného. Nakoniec sa však ukázalo, že moje názory boli opodstatnené. Celej sezóny sa nedožil ani náš nástupca Čo sa týka odvolaní, s mužstvom som nikdy nehral o spodok tabuľky. Naopak, takmer stále som si zahral play off. Keď ma odvolali, čo sa mi za tridsať sezón stalo len trikrát, tak len za druhé a tretie miesto.
Prevzali ste tím zvolenských juniorov. V poslednom období najlepšie výsledky nedosahovali. Ako vnímate tento stav?
Rozprávanie o nevydarených rokoch by asi vyznelo pritvrdo. Skôr by som povedal, že za zvolenskými juniorskými neúspechmi stálo neprimerané zaťaženie a presúvanie hráčov. V tomto smere to v HKm neklapalo najlepšie a neprinieslo to ani želaný úspech. Výchova mládeže a úspešnosť sú totiž dve rozdielne veci. Preto nám predstavenstvo klubu tohto roku vytýčilo ciele dva. Hráčov musíme vychovávať z hľadiska individuálneho napredovania, ale tak isto aj z hľadiska klubovej úspešnosti. Obmedzíme preto posun hráčov z jednej kategórie do druhej a popracujeme hlavne na kompaktnosti jednotlivých tímov. Samozrejme, zaujíma nás aj úspešnosť. Jednoznačne chceme hrať v play off, vychovať hráčov pre svoje A mužstvo a byť prínosom aj pre celý slovenský hokej. Podporu v tomto smere cítime aj od vedenia klubu. Chlapcom sa snaží vytvoriť adekvátne podmienky. Poskytlo im celkom nový výstroj a kvalitné hokejky.
Aký potenciál ste našli vo svojom mužstve?
Máme dobrých a vývoja schopných hráčov. Jasne nám to ukazuje aj príprava. Zatiaľ sme sa nestretli so žiadnym problémom, chalani pristupujú ku svojim povinnostiam zodpovedne. Nakoniec, je len na nich ako sa presadia.
Patríte ku skúsenej trénerskej generácii. Máte veľké skúsenosti ako s mládežníckym, tak aj seniorským hokejom. Ako sa pozeráte na momentálnu úroveň slovenského hokeja?
Odpovedá sa mi veľmi ťažko. Samostatný slovenský hokej musel našu aj zahraničnú verejnosť o svojich kvalitách presviedčať dlho. Vyvrcholením tohto snaženia však bol zisk titulu majstrov sveta z roku 2002. Generácia, ktorá sa o tento primát zaslúžila a robí nám radosť aj dnes, nás nabaštila. Na druhej strane, pri myšlienke na postupný odchod týchto hráčov, nám vzniká diera. Nastupujúca generácia, zatiaľ, nie je dostatočne pripravená niesť bremeno svojich predchodcov. Jednoducho, medzi týmito jednotlivými generáciami nám vznikla menšia priepasť. Osobne si myslím, že najväčší problém nášho mládežníckeho hokeja spočíva v individuálnom napredovaní a hernom prejave každého hráča. V týchto oblastiach musia naši mladíci preukázať svoje prednosti a tvorivosť. Zatiaľ v tomto smere pokrivkávame.
Nie je to aj tým, že mladí hráči unikajú predčasne do zahraničia?
Som rád, že ste túto otázku položili. Som stopercentne presvedčený, že naši hráči utekajú do zahraničia predčasne. Svoj talent by si mali najskôr vycibriť na Slovensku. Nie som proti odchodom, no musia byť dobre zvážené. Dnes za morom adekvátne podmienky vytvoria len dvom - trom najlepším mladíkom, ktorých zabezpečia športové strediská. Ostatní musia o svoje presadenie tvrdo bojovať. Mnohí to však nezvládajú a prichádzajú o svoj talent.
S akými konkrétnymi cieľmi pôjdete do novej sezóny?
Zmluvu som podpísal na dva roky. Spolu s chlapcami chceme postúpiť do play off. V priebehu dvoch rokov by sme radi získali aj medailu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou