1. aug 2007 o 17:33
Najkrajšie spojenie človeka s prírodou
Na nedávnej Celoslovenskej prehliadke fujerášov v Korytárkach sa stretli výrobcovia i interpreti, ktorých spájal jeden nástroj – fujara. My sme zastihli dvoch Martinčanov.
Ako tridsaťdvaročný sa začal venovať fujare Marián Rovný z Martina. To bolo pred pätnástimi rokmi. Prečo? „Je to nádherné. Keď počujem zvuk fujary, tak ma to vždy chytí za srdce,“ povedal. Podľa neho sa na fujare naučí hrať každý, kto hrať naozaj chce. Dokonca je to jednoduché. „Treba dať do toho iba srdce. Keď to drevo cíti, že človek dal do toho naozaj celé srdce, tak je mu vďačné a počúva ho,“ dodal fujarista. Od začiatku fujary aj vyrába. A ešte píšťaly. To, že svoj život spojil s fujarou, nikdy neľutoval. Keď ju vraj raz človek chytí do rúk, tak ju nikdy nepustí. Účasť na rôznych festivaloch je však nesmierne náročná, je to iné, ako keď si fujarista zahrá len tak pre potešenie doma. „Fujarka nesmie byť dlho v kúte, pretože ak je dlho odložená, stratí hlas. S fujarkou sa muzikant musí doslova maznať, vtedy ho počúva,“ doplnil M. Rovný. K fujare ho priviedol kamarát Jozef a toho sme v Korytárkach tiež stretli. Kto naučil jeho? „Ďalší kamarát,“ povedal Martinčan Jozef Stankovič. Obaja majú korene na dedine, kde majú ľudia predsa len bližšie k folklóru. Pre oboch je fujara spoločníčkou na celý život. „Na fujare sa človek vyžaluje a vyrozpráva. Je to fantázia,“ povedal J. Stankovič a jeho kamarát Marián Rovný dodal: „Človek hrá to, čo cíti. Keď má smutnú náladu, hrá smutnú pesničku a naopak, pri veselej nálade je aj pesnička veselá.“ Fujaristi hrajú takpovediac fujarovú klasiku a majú i svoj vlastný repertoár. Niektorí neradi kopírujú iných. Väčšina fujaristov, aj keď pochádza napríklad z Martina, hrá piesne z nášho regiónu – detvianske, hrochoťské, očovské... „Fujara je nástroj valachov. Bola pre nich všetkým. Kedysi nebolo elektriny, ani rádiá, ani televízory neexistovali. A valach si zobral so sebou fujaru a na nej sa vyrozprával s prírodou. Pri hre na fujare ide o najkrajšie spojenie človeka s prírodou. Doslova a do písmena...,“ vyznal sa Jozef Stankovič. Tiež je výrobcom fujár, venuje sa im už celých dvadsať rokov. Za ten čas vyrobil viac ako osemdesiat fujár. Podľa neho nie je ťažké vyrobiť fujaru, vyrobiť však dobrú fujaru už ťažké je a najmä to dlho trvá.
Autor: ms
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou