Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Aj toto zažil: tridsaťdva schodov zdolal „na zadku“

Na svete je veľa miest, kde sa obyčajný človek nikdy nedostane. Väčšinou sú to preňho ďaleké, často finančne nedostupné miesta. Tie zvyčajne zostanú len snom. Sú však ľudia, ktorí sa nedostanú na veľa miest ani v meste, v ktorom žijú. Nie pre finančnú ned

Ľuďom odkázaným na invalidný vozík nie je dostupná väčšina budov v meste. Bývalý režim na nich nemyslel. Architekti tej doby zabudli, že aj invalidi sa potrebujú dostať na úrady, do obchodov, k lekárovi, nehovoriac o divadlách či iných kultúrnych a športových stánkoch. No nielen takmer všadeprítomné schody sú pre nich prekážkou, problém im robia napríklad aj obyčajné, nepatrné obrubníky. Pri vzostupe dopravnej nehodovosti na slovenských cestách, ale aj po rôznych úrazoch, sa pritom počty vozičkárov znásobujú.
Štefan Malatinec si na invalidný vozík začal zvykať ešte ako mladý muž. Mal ešte len dvadsaťpäť rokov... Stalo sa to na hriňovských lazoch, kde začal stavať rodinný dom. Lešenie naňho spadlo tak nešťastne, že skončil so zlomenou chrbticou. A s ochrnutými nohami. Dom už nedokončil. „Neskôr sa mi pošťastilo kúpiť malý rodinný domček vo Zvolene pri Bučine. Bolo to dobré bývanie... Mal som tam dielňu, garáž, záhradu, no keď tam stavali elektráreň, musel som odtiaľ odísť.“ Vtedajší mestský národný výbor, bolo to v roku 1985, mu ako náhradné bývanie pridelil byt na novom zvolenskom sídlisku Tepličky. Na druhom poschodí paneláku. „Povedali mi: Buď tento byt prijmete, alebo si budete riešiť bytovú problematiku sám. Pritom aj vtedy zákon hovoril, že bývanie pre zdravotne ťažko postihnutých musí byť adekvátne, vyhovujúce, no čo som zmohol?“ hovorí. „Keď nejde výťah, a v minulosti sa to stávalo dosť často, musím tridsaťdva schodov zdolať na zadku. Niekto mi musí držať nohy a ja sa na schody prehupnem rukami. Keď vyjdem hore, som taký unavený, že zostanem ležať na chodbe, kým si oddýchnem. A kedysi sa výťah kazil každú chvíľu. Prišli ho opraviť, pustili ho a po chvíli znova nešiel. Boli to ťažké časy,“ spomína.
Pred niekoľkými rokmi sa snažili vybaviť na „sadke“ autobus s plošinou. Nepochodili, neboli naň peniaze. Problém dopravy vyriešil niektorým vozičkárom takzvaný sociálny taxík, prepravná služba, ktorú poskytuje mesto. No tých bariér v ich živote zostáva naďalej veľa. „Navrhol som, keď menili dlažbu na námestí, aby ju nekládli rovno, ale aby ju pred obchodmi položili šikmo, aby sme aj my, vozičkári, mohli bez problémov vojsť do obchodu. To je pre nás najhoršie, keď musíme prosiť o pomoc. Keď nás niekto musí niekam vykladať alebo z niekadiaľ skladať. Bol som si kúpiť nové gumy na kolesá vozíka a aj tam som musel prosiť o pomoc. A pritom stačí tak málo... Keď sa mi na môj list z mestského úradu dlho neozývali, zatelefonoval som tam. Potom mi odpísali. Argumentovali, že budovy na námestí sú vo vlastníctve rôznych súkromných osôb a mesto im nemôže prikázať zriadenie bezbariérového vstupu. Že požiadavku mám smerovať na vlastníkov týchto budov. A že nejde o rekonštrukciu, ale iba o opravu reklamovanej dlažby, takže žiadne zmeny pri kladení dlažby robiť nemôžu. Nežiadal som žiadne veľké zmeny, chcel som zošikmiť plochu iba pri niektorých menších, nanajvýš 20-centimetrových schodíkoch. Keby to boli urobili, obchodníci by ten bezbariérový vstup určite doriešili, no hádam ich nebudem predsa všetkých obchádzať ja,“ hovorí rozčarovane. Vďaka nemu sa môžu vozičkári dostať do obchodu s potravinami na Tulskej ulici, vďaka nemu si mohli ponechať plátenné garáže, veď kto by im v zime ráno zoškrabal z auta sneh a námrazu? „Keď obchod prerábali, tiež pred vstupom začali robiť schodík. Zašiel som tam, že či sa to nedá bez schodíka. Opýtali sa vedenia, a keďže to nemalo námietky, z dlaždíc vytvorili oblúk, takže problém dostať sa do obchodu nemajú ani mamičky s kočíkmi, ani vozičkári. Keď sa prerábalo parkovisko na Tulskej ulici, automaticky pri priechode pre chodcov urobili obrubník, no ten je pre mnohých vozičkárov veľkou prekážkou. Oslovil som ich, či by nemohli na ten kúsok obrubník vynechať. Vynechali. To isté urobili pri výstavbe bezbariérovej bytovky na tomto sídlisku. Bola určená pre vozičkárov a stavbári parkovisko olemovali obrubníkom. Zrušili ho až na môj podnet, a to som sa tam bol pozrieť len náhodou. Ja mám zdravé, silné ruky, ja ten obrubník zvládnem, no mnohí vozičkári nie a kvôli tomu ani nevychádzajú von. Na tomto sídlisku je takých asi dvadsať. Ak má niekto slabšie ruky, prípadne má zdravotný postih aj na rukách, tak nezdolá ani 15-centimetrový obrubník.“ Štefan Malatinec navrhol mestskému úradu, aby pri niektorých priechodoch pre chodcov obrubníky zlikvidovali. Aby sprístupnili bezproblémový prejazd ľuďom žijúcim na dvoch kolesách. „Aj sa sem prišli pozrieť, ale nič z toho nebolo. Vraj na to treba projekty. Treba len ľudí, napríklad na aktivačné práce, dať im krompáč, kladivo, obrubník zoťať a povrch zošikmiť asfaltom. Na to ho veľa nespotrebujú. Načo projekty, zdravý sedliacky rozum na to stačí,“ poznamená. Obrubníky síce prekoná bez problémov, invalidný vozík je však krehký, už neraz takto na ňom zlomil koleso. „Vozík, čo som mal predtým, ten už sa nedal ani zvariť. A oprava je drahá, vyjde 6- aj 7-tisíc korún,“ ozrejmuje. Nežiadal vyriešiť všetky priechody pre chodcov na tomto sídlisku, len niektoré, aby sa ľudia odkázaní na invalidný vozík tiež mohli „prejsť“ po sídlisku, potešiť sa zo slnka, zo života... Aby nemuseli nikoho prosiť o pomoc, ak sa chcú dostať do obchodu, k lekárovi či do kostola.


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 42 424
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 39 988
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 757
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 434
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 979
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 919
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 346
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 216
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 069
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 956
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Kelemen vyrovnáva na 2:2 vo vlastnom oslabení.

V nájazdoch sa presadili Nuutinen a Mikúš.

4 h
Sídlo Kronospanu vo Zvolene.

Nová výroba drevovláknitých dosiek má poskytnúť 130 nových pracovných miest.

12 h
Ilustračné foto.

Čísla už zverejnila aj Krupina a Hriňová.

23. jan
Ilustračné foto.

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

4 h

Už ste čítali?