Vcítiť sa do problémov ľudí...
Študenti prvého ročníka na univerzite ešte veľa skúseností nemajú. Vedia už, čo to vlastne antropológia je? „Myslím, že áno. Niektorí sa na univerzitu hlásili s tým, že skutočne chcú pracovať v antropologickom výskume a ďalší ešte len zisťujú, čo to všetko obnáša,“ dodal Václav Březina. Budúce uplatnenie svojich študentov videl najmä v práci pre neziskové organizácie. Všade tam, kde je potrebná práca s ľuďmi na rôznych úrovniach, napríklad s utečencami i menšinami. Pre dobrého antropológa je vraj dôležité vedieť sa vcítiť do problémov ľudí, počúvať ich, ísť pod povrch toho bežného a viditeľného...
Čo zistili v prvých dňoch?
„Je tu krásna krajina, dobré pivo a príjemní ľudia,“ zhrnul s úsmevom svoje prvé dojmy Lukáš Grunt a zdôraznil, že je z Hradce Králové. Podľa neho ľudia v Kriváni radi rozprávajú svoje príbehy. Práve sa vrátil od starej panej a na stretnutie trochu meškal – rozprávanie bolo zrejme dlhé. „Pokúšame sa ľudí počúvať, skúšame sa ich pýtať, i keď nám to veľmi nejde,“ priznal Lukáš. Ľudí oslovovali priamo na uliciach i v rodinných domoch. Napriek tomu nemali zlé skúsenosti. „Pozerali na nás normálne, nie ako na votrelcov. Až sme prekvapení,“ zasmial sa. Všetko si nahrávali, fotografovali...
„Veľa skúseností z terénu ešte nemám, pretože nám všetci vyfúkli informátorov,“ povzdychla si študentka Tereza. A tak sa cesta skončila v miestnom papiernictve, kde našla vhodného človeka na rozhovor. „Akurát sa nám rozhovor nepodarilo nahrať. Sklamala technika,“ dodala. Čo jej na neefektívny deň povie vedúci, to ešte nevedela.
Rozhovory s témou československých vzťahov absolvovala aj Michaela Müllerová. A čo sa dozvedela? „Narazili sme na dvoch ľudí, ktorí pochádzajú z Čiech a žijú tu už dlho. Starší pán povedal, že to nesleduje a je mu to úplne jedno. Mladší povedal, že lepšie bolo, keď sme boli v celku ako Československo,“ povedala Michaela.
Autor: ms
