Dvanásť študentov antropológie sa zameralo na ľudí v Podpoľaní. Ich základňou sa stala Základná škola v Kriváni, odkiaľ vyrážali na výskumné cesty do obce i do okolia.
Študenti prišli z Katedry sociálnych vied Univerzity Pardubice. „Základná škola nám umožnila využívať priestory telocvične, kuchynky a sprchy. Máme dobré zázemie pre terénny výskum,“ povedal nám trinásty člen skupiny a vedúci Václav Březina. Výskum rozšírili i do okolitých obcí a miest ako Podkriváň, Korytárky, Detva... „Každá dvojica má svoj výskumný zámer. Týka sa života v obci z rôznych aspektov, ako je dodržiavanie tradícií, voľný čas, prípadne život na samotách,“ dodal vedúci. Takúto prax v teréne majú študenti povinnú. Napriek tomu nemali prísny režim, bolo na nich, ako svoj čas dokázali využiť. Veď na záver výskumu vypracovali správu, kde zhrnuli všetky poznatky. Každý večer sa dvanásť budúcich antropológov stretávalo so svojim vedúcim a zhruba hodinku diskutovali.
Vcítiť sa do problémov ľudí... Študenti prvého ročníka na univerzite ešte veľa skúseností nemajú. Vedia už, čo to vlastne antropológia je? „Myslím, že áno. Niektorí sa na univerzitu hlásili s tým, že skutočne chcú pracovať v antropologickom výskume a ďalší ešte len zisťujú, čo to všetko obnáša,“ dodal Václav Březina. Budúce uplatnenie svojich študentov videl najmä v práci pre neziskové organizácie. Všade tam, kde je potrebná práca s ľuďmi na rôznych úrovniach, napríklad s utečencami i menšinami. Pre dobrého antropológa je vraj dôležité vedieť sa vcítiť do problémov ľudí, počúvať ich, ísť pod povrch toho bežného a viditeľného...
Čo zistili v prvých dňoch? „Je tu krásna krajina, dobré pivo a príjemní ľudia,“ zhrnul s úsmevom svoje prvé dojmy Lukáš Grunt a zdôraznil, že je z Hradce Králové. Podľa neho ľudia v Kriváni radi rozprávajú svoje príbehy. Práve sa vrátil od starej panej a na stretnutie trochu meškal – rozprávanie bolo zrejme dlhé. „Pokúšame sa ľudí počúvať, skúšame sa ich pýtať, i keď nám to veľmi nejde,“ priznal Lukáš. Ľudí oslovovali priamo na uliciach i v rodinných domoch. Napriek tomu nemali zlé skúsenosti. „Pozerali na nás normálne, nie ako na votrelcov. Až sme prekvapení,“ zasmial sa. Všetko si nahrávali, fotografovali... „Veľa skúseností z terénu ešte nemám, pretože nám všetci vyfúkli informátorov,“ povzdychla si študentka Tereza. A tak sa cesta skončila v miestnom papiernictve, kde našla vhodného človeka na rozhovor. „Akurát sa nám rozhovor nepodarilo nahrať. Sklamala technika,“ dodala. Čo jej na neefektívny deň povie vedúci, to ešte nevedela. Rozhovory s témou československých vzťahov absolvovala aj Michaela Müllerová. A čo sa dozvedela? „Narazili sme na dvoch ľudí, ktorí pochádzajú z Čiech a žijú tu už dlho. Starší pán povedal, že to nesleduje a je mu to úplne jedno. Mladší povedal, že lepšie bolo, keď sme boli v celku ako Československo,“ povedala Michaela.
