V sobotu bol horúci deň. Patrik sa chystal doma okúpať, keď ho strýko z otcovej strany prišiel zavolať, aby sa išiel s ním kúpať do Kozieho Vrbovku. Chlapec tam nikdy predtým nebol, no dlho sa nedal prehovárať a spolu s budúcou manželkou sadli do auta a vyrazili. Pri vodnej nádrži, kde je úradne kúpanie zakázané, už bolo viac ľudí, ktorí sa sem prišli schladiť v letných horúčavách. Nádrž je však veľká a kúpajúci boli roztrúsení po jej brehoch. „Do vody sme vliezli po schodoch na hrádzi, ale nešli sme ďaleko do vody. Patrik sa najskôr odo mňa ani nepohol. Na hlavu nastriekal mne aj sebe sprchovací gél, že sa poumývame. Ale strýko ho volal do hlbšej vody. Nechcela som ho pustiť, napriek tomu išiel,“ opisuje osudnú chvíľu Miroslava. Patrik nevedel plávať a tak ho strýko spočiatku držal. Vznášanie na vodnej hladine sa chlapcovi zapáčilo, no precenil svoje sily, keď ho pomocná strýkova ruka prestala pridŕžať. „Pretočilo ho a zmizol vo vode,“ opäť sa pustí do rozprávania Miroslava. „Ani ja neviem plávať, tak som radšej utekala pre pomoc. Na druhom brehu boli chlapci, ktorí plávať vedia. Kým som sa s nimi vrátila, po Patrikovi nebola ani stopa.“ V tej chvíli ľuďom, ktorým chlapec zmizol pred očami, nič lepšie nenapadlo, len vrátiť sa domov a oznámiť smutnú správu Patrikovým rodičom. Až jeho otec zalarmoval záchranku, hasičov a políciu.
Podľa slov veliteľa zásahu hasičov v Krupine na miesto nešťastia vyrazili dvanásť minút po druhej popoludní. Vtedy už bolo jasné, že chlapec sa utopil. Aby ho našli v kalnej vode, potrebovali čln a potápača. Na pomoc im s technikou prišli zvolenskí požiarnici. „Spustili sme čln na vodu a pomocou trhacieho háku a kotvy sme chlapca hľadali na mieste, ktoré nám označili svedkovia,“ hovorí veliteľ. Úloha to nebola jednoduchá. Vodná nádrž je veľká a hlboká. Na požiarnu stanicu sa im podarilo vrátiť až o ôsmej večer.
„Načo ho volali kúpať sa,“ narieka Patrikova matka. „Načo ho nalákali do vody hlbokej 25 metrov? Načo sa tam išiel kúpať, keď doma máme kúpelňu?“, kladie otázky, i keď dobre vie, že jej na ne už nik nedá odpoveď.
Tragédia, ktorá zasiahla rodinu Kováčovcov z Litavy, nie je prvá. Pred siedmimi rokmi im už umrel prvorodený 19-ročný syn. S bolesťami a zapáleným slepým črevom ho odviezli do krupinskej nemocnice, no domov sa už nevrátil. Po operácii zomrel. Aj napriek tomu, že rodičom zostal ešte jeden syn a dve dcéry, smútok za Patrikom nie je o nič menší. „Od smrti najstaršieho syna som ho chránila,“ hovorí uslzená matka. Chránila a neuchránila.
Autor: J. SCHVARZBACHEROVÁ
