25. júl 2007 o 14:24
Pšenicu v júni ešte nekosil. Až teraz!
Žatva začala. Rozruch na poliach je veľký, kombajny brázdia polia od rána až do neskorého večera. Akoby ich ani nevypínali. Poľnohospodári chcú využiť priaznivý čas. No aj keď počasie zatiaľ žatve prialo, horšie je to vraj s úrodou.
„Všetkého je menej. Od pšenice až po...“ povzdychol si Štefan Pauo, ktorého sme stretli na poliach nealeko Oovej. Z prístupovej cesty sledoval dva svoje kombajny. Tohtoroná úroda obilovín je poda neho pre ponohospodárov vekým sklamaním. A dôvod? „Riedke porasty. Sucho sa pod slabú úrodu podpísalo najviac. Zaalo už vlani na jese, zima bola takmer bez snehu a jar bola opä vemi suchá. Odnože uschli, pretože nemali vodu a tak to teraz vyzerá,“ dodal. Poda neho je práve sneh jedným z najdôležitejších zdrojov vlahy. Jeho kombajny už boli v druhej etape žatvy, prvú zaali pri Luenci. Tak pri Luenci, ako aj v našom regióne panuje všeobecné sklamanie. Pritom verejnos sa nádejala, že úroda bude dobrá. „Ponúc repkou a koniac oziminami. Iba jarné jamene obas trochu vyskoia,“ dodal. Percentuálne sa neodvážil pokles úrody oproti vlaajšku odhadnú, bol však evidentný. Štefan Pauo je súkromník a spolu s dvoma synmi robí žatvu pre družstevníkov. Poskytuje službu... Okolo kombajnov robí prakticky celý život. Na poli pri Oovej mal nemecké kombajny, ktoré sú vraj nasledovníkmi klasických modrobielych kombajnov z minulosti, aj ke sa v súasnosti predávajú už pod inou znakou. „Je to pokraovate klasického NDV,“ potvrdil a dodal: „Pokia viem, tak týchto nových je na Slovensku iba sedem.“ Majite si svoje stroje pochvaoval, prácu zvládali dobre. Chce to iba jediné, o najlepšie ich pripravi na sezónu. Ráno zaínajú hne ako zmizne rosa, veer zasa robia i do deviatej. „Vera sme tak skonili, dlhšie to nemá význam,“ dodal majite. Sezóna zaala tento rok skôr ako v predchádzajúcich rokoch. „Dlho robím na kombajne, no ešte sa mi nestalo, aby som robil žatvu pred dvadsiatym júnom. Tento rok sme zaali presne dvadsiateho. A rovnako som v júni ešte nekosil pšenicu, iba teraz,“ zasmial sa. Jeho putovanie za prácou zaína pri Luenci, potom pracuje pri Oovej a po skonení žatvy v našom regióne sa presunie na Spiš, kde žatvu aj skoní. Konkurencia je v týchto službách veká, ve na slovenských poliach kosia i kombajny zo zahraniia. „Mali sme snahu nájs partnera aj na západnom Slovensku, no tam je to totálne obsadené echmi a iastone i Maarmi,“ dodal. Práca s kombajnmi je sezónnou prácou. Po žatve ešte stihnú na jese skosi nejakú kukuricu alebo slnenicu, ale tam je vraj konkurencia ešte väšia, pretože sú vtedy už voné všetky kombajny. Hne po skonení prác sa venujú príprave na alšiu sezónu. „Ke to zoberiem v celku, tak robíme asi dva mesiace. A to je dos málo,“ vysvetlil. Dva mesiace práce a desa dovolenky? Takú prácu mu môže každý len závidie. „No, dovolenka ako dovolenka... Vea asu zaberie práve príprava,“ dodal Pauo. Jej podcenenie sa môže prejavi výpadkom stroja v najnevhodnejšej chvíli. Ke príde as žatvy, treba kosi, úroda nepoká týžde - dva... Kombajny nie sú najlacnejšie, stoja šes, sedem, ba až osem miliónov korún, záleží na znake. Veakrát si kombajny kupujú aj samotné družstvá, aby neboli odkázané na služby. Štefan Pauo však zapochyboval, i sa takéto veké investície družstvám vrátia.
Autor: ms
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
