25. júl 2007 o 13:46
Lučenecká cesta: hrozba pre chodcov
Sekier je najvzdialenejšie sídlisko od centra Zvolena. Od mesta akoby odrezané; je to jediná mestská časť, ktorú predeľuje štátna cesta. Smeruje na Lučenec a Košice. Pre Sekierčanov je doslova postrachom.
(moj) Externý prispievateľ
Lučenecká cesta patrí k najfrekventovanejším dopravným tepnám v meste. Ak chce niekto prejsť na druhú stranu cesty, neraz musí počkať na vhodnú príležitosť aj viac ako päť minút, v dopravnej špičke aj desať minút a aj to cez cestu zväčša uteká. „Mám na Sekieri rodičov a hoci má môj syn už dvanásť rokov, bojím sa ho pustiť samého za starými rodičmi,“ hovorí 30-ročná Adriana Vargová. Najväčší problém vidí v úseku cesty za neresnickou križovatkou. „Z centra mesta môžu ísť ľudia idúci pešo len po ľavej strane cesty, pretože pravá strana sa napája na cestné obchvaty. Keď prejdú križovatkou v Neresnici, automaticky musia prejsť na pravú stranu, pretože na ľavej sa chodník končí. Pritom tam nie je žiadny priechod pre chodcov. Bojím sa pustiť syna samého, je tam nebezpečné prechádzať na druhú stranu. Je tam hustá premávka, jazdia tadiaľ aj kamióny.“
Ján Záchenský z odboru výstavby mestského úradu hovorí, že na tejto ceste mesto nemôže riešiť priechod pre chodcov. „Je to štátna cesta. Nie je v našej právomoci riešiť na nej ani vodorovné, ani zvislé dopravné značenie. To je výlučne v kompetencii Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý má cestu v správe.“ Mesto môže požiadať samosprávny kraj o zriadenie priechodu, ale nie z vlastnej iniciatívy, môže tak urobiť na podnet občanov. „Samozrejme, kým požiadame samosprávny kraj, nevyhnutný je súhlas dopravného inšpektorátu. Doteraz sme však žiadne aktivity od občanov v tomto smere nezaznamenali,“ konštatuje Záchenský. Nemyslí si, že vyznačený priechod v tom úseku cesty chodcom pomôže, podľa neho by musel byť so svetelnou signalizáciou. Dva priechody, ktoré sú o niekoľko sto metrov ďalej, vodiči akoby vôbec nevideli. Môťovčania, ktorí musia prejsť na zastávku MHD na druhú stranu cesty, neraz už len zúfalo pozerajú za odchádzajúcim autobusom. „Je to hrozné dostať sa na druhú stranu cesty. Hoci je tam priechod pre chodcov, žiadne auto nepribrzdí. Niektorí šoféri autobusu počkajú, minule na mňa čakal šofér takmer dve minúty, ale ak nepočkajú, nemôžem im to zazlievať. Nie a nie sa dostať na druhú stranu. Nakoniec ma pustila sanitka,“ hovorí 67-ročná Emília Melichová.
Niektorí chodci to risknú a keď sa ako-tak uvoľní bližší jazdný pruh, vojdú do stredu cesty a čakajú, kým sa neuvoľní aj druhý. Viacerí však na to doplatili, zrazilo ich auto. Jeden chodec v minulosti takúto zrážku neprežil. Stojaceho na deliacej čiare ho zrazilo auto, ktoré predbiehalo iné.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou