Som veľmi rád, že ma Dobrinivčania opäť pozvali. Podobných podujatí absolvujem v priebehu roka na Slovensku niekoľko. Nohejbalové MSR amatérov v Dobrej Nive patria medzi moje najobľúbenejšie. Organizátori sú zrejme spokojní aj s mojou prácou, keďže som už dostal pozvánku aj na budúci rok.
Ako dobronivské podujatie hodnotíte po dvoch svojich účastiach?
Akcie tohto druhu hodnotím, a myslím si, že nielen ja, veľmi kladne. Zíde sa na nich kopec ľudí, priateľov a známych, ktorí si môžu dobre zašportovať a zároveň sa aj zabaviť. Športovo – spoločenské akcie sa väčšinou nesú v príjemnej atmosfére, ktorá umocňuje prekrásne športové zážitky. Osobne ich mám najradšej. V našej uponáhľanej dobe ich považujem za doslova potrebné.
Čo vravíte na športovú úroveň a kvalitu turnaja?
Krása. Napriek tomu, že tu hrajú amatéri, je sa načo pozerať. Vidieť, že všetci účastníci hrajú nohejbal z lásky, priateľstva a večne dobrej nálady. Za pekného počasia, v pohode a aj pri pivku sa pekne odreagujú. V Dobrej Nive nie sú podstatné majstrovské tituly, ale pohoda. A tá tu zrejme nebude chýbať nikdy.
Pri mene Karola Poláka sa mnohým ľudom stále vybavujú televízne športové prenosy. Nechýba vám komentovanie?
Otázka nestojí tak, či mi chýba alebo nechýba. Skôr to je o tom, či ma niekto potrebuje alebo nepotrebuje. Žijeme v dobe, v ktorej, žiaľbohu, všetko čo bolo predtým dobré sa neguje. Doslova sa to roztrhalo, pokrčilo a zahodilo do koša. Aspoň teda u nás na Slovensku, pretože napríklad Česi si potrebnú kontinuitu udržali. Po lopate povedané, sú sami sebou. My však vždy tancujeme podľa niekoho. Predtým sme slúžili východu a teraz západu. Len aby sme sa niekomu zapáčili. Takže mne dnešné fungovanie televízii nesedí.
A ako hodnotíte svojich nasledovníkov, ktorí sa na televíznych obrazovkách objavujú v dnešnej dobe? Akú úroveň má ich komentovanie?
Na Slovensku všeobecne nastal úpadok kvality, pretože upúšťame od rôznych kritérií. Povedal by som, že ich doslova devalvujeme. Čo niekedy nestačilo ani nato, aby ste mohli v televízii nosiť kávu redaktorom, dnes stačí na post komentátora, hlásateľa, či moderátora súťažných programov. Dnes si na Slovensku svoje miesto nemusíte zaslúžiť, stačí ak si ho nadnesene povedané kúpite. Mnohí z dnešných ľudí v našich médiách ani netušia čo to vlastne televízia, rádio, alebo noviny sú. Nastal absolútny úpadok kvality. To čo často počúvam a vidím... Ak by televízie riadili schopní ľudia, tak väčšina moderátorov má po jednom dni padáka. U nás je však všetko pomýlené.
Čo taký slovenský šport, ktorý na tom tiež nie je práve najlepšie?
Náš šport paberkuje. Dostal sa do pozície chudobného príbuzného, ktorý žobroní o každú korunu. Tým pádom musíme predávať všetko čo je dobré a trpieť. A najviac trpí divák, pre ktorého sa šport má robiť. Čo má z kvality, ktorú mu ponúka náš domáci druho a treťotriedny tovar? Nič. Čo máme z toho, že Hamšíkovi sa darí v Taliansku? Tiež nič, pretože on hrá pre Talianov. Že hrá za reprezentáciu? Veď ale s tou sme ešte žiadnu dieru do sveta neurobili a najbližšie ani neurobíme. Obdobne to funguje v každom našom športe, ktorý je dnes len o biznise.
Autor: dv
