Predtým len dve hodiny, teraz minimálne jeden rok

Takmer domov sa vracia po dlhých trinástich rokoch. Futbalista Ondrej Debnár, očovský rodák, sa po skončení zmluvy v Artmedii Bratislava upísal na jeden rok s možnou opciou banskobystrickej Dukle.

Pre prestup do Dukly sa rozhodol hlavne kvôli rodine. Predsa len, z Očovej pod Urpín to má na skok. „Či už cez Mičinú, alebo Zvolen, v Banskej Bystrici som za dvadsaťpäť minút. To mi vyhovuje, pretože doma je doma,“ prezradil s úsmevom Ondrej, ktorého rodinka spolu s jeho rodičmi zdieľa prerobený dom v Očovej. „Ustáliť sme sa rozhodli aj preto, že malý Jakub ide čochvíľa do školy. Neustáleho pendlovania medzi Bratislavou a Očovou sme už mali dosť.“ Radosť z tohto kroku majú určite aj jeho manželka Tatiana, ktorá pochádza zo Zvolena a taktiež otec. „Otcovi aspoň pomôžem okolo domu a nebude to mať ani ďaleko na zápasy. Do Bratislavy cestoval na každý jeden,“ potvrdil Ondrej. V rozhodovaní ho však ovplyvnil ešte jeden fakt. Debnár mohol do Dukly prestúpiť už v roku 2003. „Dokonca som bol s mužstvom aj na sústredení v Břeclavi,“ poznamenal sympatický futbalista, ktorý vtedy v banskobystrickom drese vydržal len dve hodiny. S vedením klubu sa totižto dohodol, že ak by dostal zaujímavejšiu ponuku zo zahraničia, uprednostní ju. „Ozval sa mi turecký Elazigspor a ja som sa rozhodol pre legionárčenie.“ Toto leto však červeno – bielym košom už nedal. Aj preto, že Ondrej Debnár je férový chlap a Dukle sa chcel zavďačiť. „S terajším akceptovaním ponuky som spokojný a verím, že vo svojej kariére som spravil ďalší dobrý krok,“ potvrdil skúsený obranca. Dôrazný a poctivý typ futbalistu sa Banskobystričanom zíde ako soľ. „Nová sezóna sa len začína, takže uvidíme čo nám prinesie. Všetky tímy však začínajú z rovnakej štartovacej čiary a od nuly,“ zamyslel sa Ondrej, ktorý sa na stredné Slovensko vracia po dlhých trinástich rokoch. Väčšinu z nich strávil v drese bratislavskej Artmedie. V klube, ktorý sa za posledné roky pohyboval v úplne iných vodách ako Dukla. „Verím, že pekné futbalové chvíle zažijem aj v Banskej Bystrici. Aj keď možno nebudeme hrať Ligu majstrov, pobitie sa o jeden z európskych pohárov je pre nás reálnym cieľom. Myslím si, že v lige môžeme hrať o popredné priečky bez problémov,“ zamyslel sa Ondrej, ktorý sa za krátky čas udomácnil aj v novom kolektíve. Ako jeden z jeho najskúsenejších hráčov by ho mal usmerňovať na ihrisku, ale aj v kabíne. „V tomto smere je všetko v poriadku. S väčšinou chlapcov som sa poznal osobne, s ostatnými zo vzájomných súbojov. V Dukle som narazil na mladý, perspektívny kolektív, ktorému chcem pomôcť svojimi skúsenosťami. Keď do ligy vykročíme správnou nohou, malo by to byť v pohode,“ zamýšľa sa futbalista, ktorý sa v novej šatni posadil vedľa brankára Richarda Zajaca. Práve k nemu a Tomášovi Medveďovi má Ondrej najbližšie. „S Tomášom sme niečo spolu zažili na vojne aj v Petržalke a výborne si rozumieme aj mimo ihriska. V pohode je aj Zajo.“

Keď Artmedia hýbala Európou
O Debnára sa zaujímali aj iné kluby, okrem slovenských aj zahraničné. „V hre bolo Rakúsko, no ja som bol napevno rozhodnutý pre Duklu,“ prezradil očovský rodák, ktorého lámal aj tréner Vladimír Wiess. Neskoro, pretože Ondrej sa s Duklou dohodol ešte pred jeho skončením v ruskom Ramenskom a návrate do Artmedie. „S trénerom Weissom mám veľmi dobrý vzťah. Aj keď ma prehováral na zotrvanie, musel som ho odmietnuť. Dal som predsa slovo Dukle.“ Napriek tomu, z Artmedie sa mu ľahko neodchádzalo. „V Bratislave som zažil neopakovateľné roky. V Artmedii sme vytvorili skvelú partiu, ktorá v podstate funguje dodnes. S chalanmi, aj tými, ktorí hrajú v zahraničí, sa stretávam aj naďalej a telefonujeme si. Život futbalistu je už však taký. Raz si tam, neskôr zasa tam. Ja sa cítim výborne aj v Dukle,“ vyznal sa obranca, ktorý so svojimi bývalými spoluhráčmi zažil krásne futbalové ťaženie Európou. Na slovenské pomery priam neopakovateľné. „Keď som sa do Petržalky vrátil po nevydarených angažmánoch v Turecku a maďarskom Šoprone, našiel som tam opäť stratenú futbalovú radosť. Stali sme sa majstrami Slovenska a následne dostali možnosť zahrať si v Lige majstrov,“ načrel do spomienok Debnár a po krátkom nadýchnutí pokračoval: „To čo nasledovalo po tom, sa opisuje len ťažko. Zvládli sme nesmierne náročné predkolá a začali si veriť. Kráčali sme od zápasu k zápasu a vôbec sa nepozerali na zvučné mená súperov. Jednoducho, vďaka našej výbornej partii nám to na ihrisku išlo famózne.“ A ktorý zážitok mu v pamäti utkvel najviac? „Liga majstrov má neopakovateľné čaro. Vypredané štadióny, či super atmosféra na tribúnach, vás doslova ponoria do extrému. To čo sme zažívali pri penaltovom rozstrele v Belehrade, alebo výhre v Porte, bolo niečo perfektné.“ Čo všetko Weissova družina dokázala, si Debnár poriadne začal uvedomovať až nedávno. „Vtedy to bolo až príliš spontánne. Pomaličky mi to však dochádza. Dokázali a dosiahli sme toho veľa. Verím, že niečo podobné zažijú aj ďalší slovenskí futbalisti.“
Zmluvu s Duklou podpísal Onrej Debnár na jeden rok s rovnako dlhou opciou. Mimochodom, Štiavničky Debnár pozná dôverne. Počas vojenčiny totižto hrával za treťoligovú juniorku Dukly. Tentoraz vystuží stopérsky post v A tíme.

Predtým len dve hodiny, teraz minimálne jeden rok

Najčítanejšie na My Zvolen

Komerčné články

Blogy SME

Last Minute Dovolenka

Blogy SME

Predtým len dve hodiny, teraz minimálne jeden rok

Najčítanejšie na My Zvolen

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?