18. júl 2007 o 16:15
Dobre je bývať v meste a mať špajzu na lazoch...
Každý z nás preferuje určitý životný štýl. Niekomu vyhovuje hektický život v meste, iní uprednostňujú pokoj na vidieku. Žijeme v dobe, v ktorej je práca prioritou. Po vyčerpávajúcom týždni je dobré zabudnúť na každodenné povinnosti a dopriať si relax. Zau
Anna ĎURIŠOVÁ Externý prispievateľ
Manželia Sľúkovci zo Zvolena sú na dôchodku už dlhé roky. Domček, ktorý zdedili po zosnulom bratovi, prerobili na malú chatku. Odvtedy sa stala ich druhým domovom. „Hoci sme z mesta a neďaleko nášho bytu máme záhradku, niet nad víkend prežitý na lazoch. V prírode sa cítime lepšie ako doma. Hluk áut nemôže konkurovať kvitnúcim stromom či sviežemu vzduchu,“ hovorí 66-ročná Zuzana. Manžel Ján (62 rokov) sa narodil na dedine a vyrastal v nej celé detstvo. „Na život v meste som si už zvykol, blízko mám všetky úrady. Najlepšie sa však cítim v mojom rodisku. Vždy sa odreagujem prechádzkami po hore. Občas natrafím na rodinku dubákov alebo mi cestu skrížia voňavé bylinky. Zaobstaral som si ovce a tie si vyžadujú neustálu starostlivosť,“ prezrádza. No zároveň dodáva: „Dobre je v meste bývať a mať špajzu na lazoch...“
Nejeden by si myslel, že práve mladých ľudí ťahá atmosféra mesta. Opak je však pravdou. Nastupujúci fenomén čoraz viac dokazuje, že mladé rodiny s deťmi sa utiekajú na vidiek. Výnimkou nie je ani rodina Zošiaková zo Stožku. 27-ročná mamička Monika má o zábavu postarané. Všetok voľný čas jej vypĺňa trojročná dcérka Silvia. „Neviem si predstaviť bývanie v meste,“ hovorí. „Hoci výhodu vidím v tom, že ľudia majú bližšie do zamestnania. Aj večerný život je celkom iný. Množstvo reštaurácií ponúka možnosť posedenia. Na dedine je jedna krčma, a aj tá je zafajčená“, dodáva s povzdychom. Po rokoch bývania u rodičov manžela Milana (31 rokov), ktorý pracuje pri vojsku, sa rozhodli osamostatniť. Zrekonštruovaný byt v štvorbytovke i veľká záhrada sú pre ich dcéru rajom. „Viem, že tu má čistý bazén, čisté pieskovisko, nemusím sa obávať, že dieťa vybehne na cestu,“ hovorí mama, ktorá je v piatom mesiaci tehotenstva. „Keďže čakáme ďalší prírastok, potrebujeme priestory na to, aby sa deti mohli vyšantiť,“ dodáva. „Víkendy v našej rodine sú väčšinou štandardné, veľmi sa nelíšia. Dá sa povedať, že už máme presne zadelený program. Keď manžel nepracuje, snažíme sa venovať dcére. Chodíme na prechádzky, na návštevy, ku svokrovcom, kde sa vždy nájde nejaká robota,“ vraví s úsmevom. Altánok a grilovačku, to si mnohí „panelákoví“ ľudia len predstavujú. U Zošiakov je to počas víkendu zaužívaná tradícia. „Nezávidím ľuďom, ktorí na to nemajú priestory. Možno si urobia gril party na balkóne, ale tomu chýba tá pravá atmosféra. Bodku za víkendom nám dáva hlavne ocko. Aktívne sa venuje futbalu a s dcérkou ho rady chodíme povzbudzovať. Aspoň takto si v nedeľu spravíme kultúrny program,“ ukončí rozprávanie sympatická mamička.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
