18. júl 2007 o 15:43
Martina Solčanská nie je „aprílové dievča“
Onedlho sa na pultoch kníhkupectiev objaví kniha Aprílové dievča. Jeho autorka Martina Solčanská je príjemná a milá mladá „baba“ so zmyslom pre humor, ktorá vraví: „Vždy sa snažím byť vtipná, ale viem, že medzi vtipnosťou a trápnosťou je veľmi úzka hranic
Anna Gudzová Externý prispievateľ
Moja pamäť je už deravá. Aprílové dievča som vymyslela v dvanástich a ako s obľubou hovorím, na nič lepšie som odvtedy neprišla. Asi som chcela vtedy stvoriť nejakú strelenú utáranú hrdinku a apríl svojou premenlivosťou sa mi zdal na to ako stvorený. Navyše mám pocit, že keď som napísala prvé riadky dievčaťa, bol práve apríl. A nie som aprílová, som júnová.
A nie ste ani taká akože „aprílová“? Aká ste?
Práve som pochopila, že túto otázku nebudem dávať celebritám, je dosť ťažká... Mám celkom rada horoskopy a mám pocit, že moje znamenie, Blíženci, na mňa dosť sedí. Nie je vo mne jeden človek, či dvaja, ale aspoň desiati. Jedno moje ja je sivá puťka, ktorá má problémy pozdraviť susedu. Druhé moje ja je exhibicionista, ktorý rád dokazuje, že je vo všetkom najmúdrejší. Tretie moje ja je strašný sarkastik. Štvrté moje ja je naivná romantička... Občas sa mi stáva, že sa prejavuje len jedno moje ja, závisí to od prostredia, kde sa nachádzam. Pred piatimi rokmi som zastupovala na základnej škole, s pani učiteľkami som si akosi nemala čo povedať, a tak jediné, čo odo mňa počuli, bolo dobrý deň a dovidenia. Keď im teraz niekto povie, že od rána do večera rozprávam, tak si poťukajú na čelo: Tá? Veď už ani nevieme, ako sa volala. Stále bola ticho. No bola som, lebo vtedy moje introvertné ja zničilo tie ostatné.
Nie je váš román Aprílové dievča tak trochu (alebo aj tak trochu viac) vaším denníkom?
Nie je to denník, aj je. Nechodila som na chemickú priemyslovku, nemala som problémy s matikárkou, otec mi nekontroloval každý deň žiacku knižku a predovšetkým som sa tragicky nezamilovala do svojho spolužiaka Andreja Princa. Toto všetko zažíva Bibiána. Ale keďže som to dievča mala v hlave trinásť rokov (asi ďalšie moje ja), naše pocity a myšlienky sa vzájomne preplietali. Kniha je denníkom môjho okolia. Sú tam celé príhody, myšlienky, ktoré sa stali mojim blízkym či kamarátom, alebo výroky, ktoré vyriekli. Jednoducho sa niekomu niečo prihodilo, mne sa to zdalo úplne úžasné, vryla som si to do mozgu a o pár rokov som to napísala. Moje okolie o tom vie a všetci sú zvedaví na výslednú podobu... čo za intímnosti som z ich života zverejnila.
Zoznámte nás s vaším románovým aprílovým dievčaťom... čo je ona zač?
Bibiána je jedno úžasné dievča. Má plnú hlavu snov, predstáv a ideálov. Nikdy neoklame, nepodvedie, je presvedčená, že zlo bude vždy potrestané. Je tak trošku zakomplexovaná, svoje kamarátky a sesternice považuje za vzory dokonalosti. A potom príde ON. Je nádherný, múdry a navyše sa volá Princ. A vyberie si ju.... Píšu sa roky 1993, 1994, kapitalizmus začína ovládať ekonomiku a je ťažké pochopiť, že nemôže ísť na lyžiarsky zájazd, pretože rodičia na to nemajú. A to je jediná z triedy, ktorá na lyžiarsky nepôjde. No majte rady tento svet!
Pre koho ste túto knižku napísali?
Predovšetkým pre dnešné „pubertiačky“. Je mi ich tak trošku ľúto, že musia čítať o Terry, ktorá sa nevie rozhodnúť či chodiť s Mikeom alebo s Johnom, a ktoré šaty si zobrať na školský bál. Keď je niečo naše, pripadá mi to zaujímavejšie, vzrušujúcejšie a predovšetkým bližšie. Naše pocity, sny a myšlienky. Ale môže si to prečítať aj staršia generácia a spomenúť si na časy, keď sa prvýkrát zamilovali, keď sa ON na ne prvýkrát usmial a pobozkal ich.
Je fajn, že máme na Slovensku konečne pôvodný román pre tínedžerky. Aké bolo vaše dospievanie?
Ja som bola v podstate nudné a rozumné dieťa. Ani neviem, ako som dospela a či mnou hádzala nejaká puberta. Mohla som chodiť po diskotékach a vysedávať po baroch, mám neuveriteľne liberálnych rodičov, ale nerobila som z toho nič. Nebavilo ma to a radšej som ležala v knihách. Mať samé jednotky bolo pre mňa to najdôležitejšie. Nezniesla som, aby bol niekto odo mňa v triede lepší. Na druhej strane som bola aj dosť problémové dieťa. Úprimnosť som povýšila na tú najdôležitejšiu vlastnosť a s radosťou som každému povedala pravdu do očí.
Je máj, mesiac lásky. Ako ste na tom vy a vaša láska... alebo lásky?
Niečo sa v mojom mozgu zaseklo. Pred rokmi som si vytvorila predstavu dokonalého muža a, samozrejme, ako to už s dokonalosťou býva, ešte som ho nestretla. A možno som stretla niekoho, kto mal len jednu malú chybičku a ja som ju nebola schopná akceptovať.
Pohybujete sa vo svete šoubiznisu... Ocitli ste sa v ňom náhodou, zhodou okolností?
Chcela som sa v ňom ocitnúť. Pamätám si, že keď som chodila na gymnázium, na Nove začali vysielať Prásk! Prvá relácia, ktorá ukázala známe tváre doma, v záhrade, na nákupoch..., „žrala“ som to a snívala, že raz by som sa k tomuto mohla priblížiť. Teraz to robím a už mi to nepripadá také vzrušujúce.
Myslíte si, že na Slovensku máme celebrity?
Toto slovo nepoužívam. Na Slovensku máme len známe tváre a známou tvárou je v podstate aj Paris Hilton. Budem klasická, celebritami sú lekári, učitelia a vedci...
Aké knihy ste vy čítali v „puberte“? A aké čítate teraz?
Mala som obdobia na striedačku. Tri mesiace som čítala dievčenské zaľúbené romány, potom som pol roka holdovala „verneovkám“ a nakoniec som začala brúsiť po rodičovskej knižnici, kde som objavila svoj najobľúbenejší skvost - Krstného otca. Teraz čítam prevažne časopisy - z pracovných dôvodov, a keďže som vyštudovala históriu a nechcem zabúdať, lúskam sa odbornou literatúrou či historickými románmi.
Máte chuť napísať ďalšiu knihu?
Mám v pláne dve knihy. Prvá bude opäť dievčenská, zaľúbená a tej druhej sa tak trošku obávam. Bude to pokračovanie Aprílového dievčaťa. Andrej a Bibiána budú zrazu dospelí a riešiť sa budú úplne iné problémy...
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
