Samé povolenia...
Nie je to však iba o prístupe ochranárov. Najväčším problémom je vraj samotná legalizácia cyklotrasy. „Keď sme začínali a robili prvú sieť cyklotrás, celé úradné konanie trvalo dva roky a samotné vyznačenie iba po roka. Tento problém pretrváva dodnes – legislatívne úkony sú omnoho náročnejšie, nielen časovo ale aj finančne,“ doplnil informáciu J. Ľupták. Cyklotrasy posudzovali ako líniové stavby a keďže idú aj cez štyri okresy, vstupovalo do toho niekoľko desiatok subjektov, ktoré sa vyjadrovali. V zahraničí to funguje tak, že iniciátorom vytvorenia cyklotrás sú združenia cestovného ruchu a o samotné trasy sa potom stará samospráva. „My sme viac v polohe realizátora takejto trasy, spolupracujeme na štúdiách a podobne. Starostlivosť o tieto trasy je iba našou dobrovoľnou činnosťou,“ dodal Ľupták.
Niektoré obce nechcú cyklotrasy
Zaostávanie Slovenska za vyspelou Európou sa prejavuje všade. Na jednej strane sa volá po podpore cestovného ruchu, na strane druhej niekedy nie sme schopní urobiť ani minimum pre dobro veci. Napríklad cyklotrasy. Samospráva by mohla byť rada, že má čo ponúknuť návštevníkom... „Niektoré obce to však stále berú ako cudzí prvok,“ priznal Ján Ľupták. Cykloklub má obrovské problémy so starostlivosťou o trasy. Tabuľky lámu vandali, ich výroba nie je lacná a treba ich často vymieňať. A starať sa o trasy len s dobrovoľníkmi, to nejde donekonečna. „Mali sme aktivistu – dobrovoľníka zo Zvolena, no už ho to prešlo. Takže teraz neviem, čo bude do budúcna,“ povzdychol si predseda klubu. Občas sa klubu podarí získať aj nejaký grant, posledný bol z Nadácie Ekopolis, takže tabuľky sú vraj v súčasnosti v dobrom stave a začas – možno rok a možno aj dva, vydržia.
Autor: ms
