Privátna lekárka pre dospelých Eva Kopčeková vyrastala na Liptove. Vo Zvolene pôsobí už takmer tridsať rokov. Vyštudovala všeobecné lekárstvo a dva roky po ukončení školy zakotvila vo Zvolene, kde vtedy prijímali nových lekárov a kde sa zakrátko zoznámila
Prečo ste sa rozhodli pre medicínu? Ani neviem... Odmalička som chcela byť učiteľkou, pretože som mala o tri roky mladšiu sestru a vždy som jej dávala diktáty. Hoci som bola rozhodnutá študovať pedagogiku v Bratislave, v poslednom ročníku strednej školy som sa akosi spontánne rozhodla pre medicínu. Naši susedia v dvojbytovke, ktorí mali zhodou okolností rovnaké priezvisko ako my, mali tri deti a dve z nich vtedy študovali medicínu. Možno ma nepriamo ovplyvnili. Neľutujete to? Mám rada svoju prácu. Čo by ste chceli robiť dnes, keby ste neboli lekárkou? Zrejme tú učiteľku. Tou je dnes moja sestra. Ktoré predmety by ste chceli učiť? Keďže otecko bol lesnícky inžinier a keďže som vyrastala uprostred prírody na Liptove, asi prírodovedné. A z ktorých predmetov ste ako školáčka mávali hrôzu? Nemala som veľký problém so žiadnym predmetom. Mávala som jednotky, nanajvýš dvojky, no kým manžel aj dcéra inklinujú skôr k zemepisu a dejepisu, mňa tieto predmety až tak nebavili. Viac ma zaujímala slovenčina a prírodné vedy. Vaše záľuby? Kedysi som sa rada bicyklovala, ale keďže som po operácii bedrového kĺbu, už niekoľko rokov to nejde. A keďže som vyrastala na Liptove, túry po horách boli samozrejmosťou a naozaj boli senzačné. Keď mám možnosť, rada sa vyberiem na túru a rada chatárčim. Teraz však máme veľký rodinný dom, na ktorom stále niečo robíme, prerábame, a odvtedy, ako som v súkromnej sfére, už mám voľného času menej. Musíme si zvyšovať kvalifikáciu, absolvovať rôzne prednášky, kurzy... Každý rok však chodievame s manželom oddýchnuť si k moru. Teraz sme boli s dcérou v Egypte a manžel, keďže má svoju záľubu v rybárčení, bol v Nórsku. Relaxom je pre mňa aj upratovanie. V dome máme päť izieb, takže mám čo robiť, ale pri upratovaní si naozaj psychicky oddýchnem, pretože mám rada čisto v dome. Upratujete každý deň? Samozrejme, neutieram prach každý deň, ani každý deň nevysávam, ale čisto musí byť. Mám rada poriadok, tak ma vychovali, kým môj muž to nemá v sebe. No keďže vie variť aj piecť, čas na domáce práce si podelíme. Ja upratujem a on zatiaľ uvarí. Ako vyzerá váš deň, keď skončíte v ordinácii? Keď prídem okolo piatej popoludní domov, uvarím si kávičku, pozriem si niektorú telenovelu, pri ktorej sa trochu odreagujem, upokojím. Potom si pozriem televízne noviny a večer si niečo prečítam, najmä odbornú literatúru. Prečítate si aj niečo na uvoľnenie? Samozrejme, mám aj také knihy. Kedysi som veľa čítala a keď boli knihy lacnejšie, vždy som si z výplaty nejakú kúpila. Zbierala som napríklad Hviezdoslavovu knižnicu, no bavia ma aj detektívky. Akú hudbu počúvate? Mám rada ľudovú hudbu a čo sa týka populárnej piesne, rada si vypočujem staršie piesne. Kedysi sme si s kamarátkou pokúpili platne Hany Hegerovej, Lenky Filipovej či Hany Zagorovej. Zvyknem si ich vypočuť aj dnes. Kedysi som chodila aj na kurz klavíra, absolvovala som prvý cyklus. Zahráte si aj dnes na klavíri? Občas, teraz sa učí hrať na ňom aj dcéra. No moja sestra vie hrať lepšie, absolvovala aj druhý cyklus. Máte nejaký obľúbený film? Ktorý herec vám imponuje? Kedysi som rada pozerala pravidelné pondelkové inscenácie. Mám rada najmä staršiu hereckú generáciu, ako je napríklad Vášáryová, Valentová, Mikuláš Huba, ale aj mladší Emil Horváth či Zuzka Kronerová. Váš životný sen. Splnil sa? Splnil. Vyštudovala som, vydala som sa, mám rodinu... Len aby sme boli zdraví, aby sme dokončili dom a aby dcéra doštudovala. Dúfam, že sa aj vydá, aj keď ktovie, či sa ešte dožijem aj vnúčat... Čo považujete za najväčšiu vzácnosť? Zdravie, to je najvzácnejšie. A pocit, že si vás niekto váži a že vás má rád. Dnes si ľudia závidia už aj zdravie, o ostatnom ani nehovorím, vzťahy v našej pomerne širokej rodine sú však dobré, snažíme sa držať spolu, pomáhať si. Čo vo vás vyvoláva pocity zúfalstva? Myslím, že skutočne zúfalú situáciu som ešte, našťastie, nezažila. Keby ste mohli, menili by ste na svojom živote niečo zásadne? Možno by som zmenila celý svoj život... Ale čo už je, to už nezmeníme. Dnes už nie je možné zmeniť nič, tak načo o tom rozmýšľať... Kde inde by ste chceli žiť? Takmer tridsať rokov žijem vo Zvolene, už som si zvykla aj na ranné hmly, ale stále ma to ťahá na Liptov. Je tam krásne prostredie, čerstvý čistý vzduch, blízko sú najznámejšie kúpaliská a aquaparky. Nevylučujem, že na dôchodok sa na Liptov vrátim...
