Písmo:A^-|A⁺00

„Kroj som vyšívala pre jeho bratranca,“ vysvetlila nám Šimonova mama Halka Rapčanová. Len tak skúsila odkukať motív z iného kroja a vyšlo to. Pritom vyšívanie vôbec nepatrí medzi jej koníčky. „Naposledy som vyšívala na základnej škole,“ zasmiala sa. Spolu so Šimonom bol na slávnostiach aj jeho o dva roky starší brat Miško. Tiež v kroji. „To je kroj ešte po starom otcovi, iba košieľka sa niekde stratila,“ vysvetlil nám otec detí Pavel Rapčan. Obe deti boli stredobodom záujmu okoloidúcich. Tí sa zastavovali a fotografovali ich. Keby rodičia vyberali za fotografovanie poplatok, ako je to bežné hocikde v zahraničí, zo slávností by odchádzali s plnou peňaženkou. To však rodičom ani nenapadlo. Takí sme už my, Slováci. Pavel Rapčan pochádza z Korytárok, kde je folklór veľmi silný a ľudia stále veľa tradícii zachovávajú. „Mám veľa kamarátov, ktorí sú v súboroch, s niektorými robím v robote,“ vysvetlil nám otec svoj vzťah k folklóru. Sám do súboru nikdy nechodil. Deti síce obliekli do krojov, no v žiadnom prípade ich vraj do tancovania nebudú nútiť. „Ak by ich to zaujalo... To sa ešte uvidí,“ dodal otec. Medzitým Šimon absolvoval ďalšie fotenie. Popri tom sa v rytme hudby párkrát pohupkal. Žeby prvé tanečné kroky? V tom prípade bol na slávnostiach jediným tanečníkom, ktorý mal v gatiach plienku.

_novy_riadok_