Začínal so semiačkom z citróna
Získať v bývalom Československu exotické stromčeky bol problém. Miroslav Valjent mal šťastie. Robil zásobovača a cestoval po celej republike. Pri služobných cestách sa zastavil aj v botanických záhradách, ktoré boli v tom čase u nás jediné, kde sa takéto rastliny pestovali. Celkom prvý pokus vypestovať citróny urobil možno ako každý z nás, zasadil do kvetináča semiačko z citróna.
Citrón je odolný a dokáže ho vraj vypestovať každý. Stačí len poznať zákonitosti, ktoré pestovateľ musí rešpektovať. Keď citrón zasadíte z jadra, je ho potrebné v priebehu toho istého roka zaštepiť. Inak má kyslé plody a korene raz-dva zhnijú. „Najlepšie je zaštepiť citrón do kvalitnej podnože. Do pomarančovej môžete naštepiť všetko. Do citrónovej len citrón, do grepovej len grep a mandarínka sa ako podnož neodporúča,“ vysvetľuje dlhoročný pestovateľ. A aj potom citrón zarodí najskôr až po pätnástich rokoch. Ak sa pestovateľ o rastlinku nestará, začne kvitnúť ešte o desať rokov neskôr. „Ak nechcem tak dlho čakať na plody, zasadím pomaranč a keď má rastlinka asi dvadsať centimetrov, naštepím do nej citrón,“ prezrádza fintu Miroslav. A s čím musia začiatočníci ešte počítať? „Citrónovník, ktorý začne jeden rok kvitnúť, zarodí v našich podmienkach až nasledujúci rok,“ dodáva. Mnohí pestovatelia sa zameriavajú pri pestovaní citrónov na druhy, ktoré rodia veľké plody. No Miroslav tvrdí, že takéto odrody boli vyšľachtené pre voňavkársky priemysel. „Kôra týchto plodov je hrubá a nie je najkvalitnejšia. No obsahuje veľa éterických látok,“ upresňuje informáciu.
Postupne mu pribudli ďalšie rastliny
Miroslav Valjent je vyučený kuchár, no je zároveň aj absolventom strednej ekonomickej a vojenskej školy. Vzdelanie mu teda veľmi nepomohlo pri pestovaní svojho koníčka. „Na začiatku som musel načrieť do odbornej literatúry a veľa študovať. Bohužiaľ, stále je málo kníh, ktoré by pestovateľom exotických rastlín pomohli,“ sťažuje sa. Napriek tomu sa mu podarilo dostať od citrusov o krok ďalej. Do zbierky mu pribudli banánovníky, káva, figy, avokádo, granátové jablká a aj niektoré zvláštnosti ako pudingová jabloň a jahodový strom, ktorý má plody červené ako jahody. „Napriek tomu, že pudingové jablko je obtiažne zohnať, mám ho. No najviac si cením rodiace granátové jablko, ktoré je veľkou vzácnosťou. Vypestoval som si ho zo semiačka a po dvanástich rokoch mi kvitne,“ hovorí Miroslav. V jeho pestovateľskej zbierke nechýbali ani čaj, klinčeky či škorica, no ako pestovateľ tvrdí, bez skleníka sa im nedarilo.
Ešte zopár dobrých rád
Roky skúseností nadobudnutých pri pestovaní cudzokrajných rastlín umožňujú Miroslavovi Valjantovi rady doslova rozdávať. Prekonať totiž teplotné rozdiely medzi našim zemepisným pásmom a trópmi nie je až také jednoduché. „V zime mám rastliny uložené v izbách. Jedna je vyhradená pre tropické a druhá pre subtropické rastliny. Pri ich prezimovaní je totiž potrebná rozdielna teplota. Čím je v miestnosti vyššia teplota, tým má rastlina väčšie nároky na svetlo, vodu a teplo. Ak je teplota nízka, zaspí a preberie sa zase na jar, keď ju vyložím do záhrady na slniečko,“ hovorí pestovateľ. Hoci má Miroslav veľa banánovníkov, plody z nich ešte nezbieral. „Nepestujem tieto rastliny pre plody. Mám radosť zo samotných stromčekov. Veď aj rybár sedí pri potoku celý deň a tresku si ide kúpiť do obchodu. Tak isto aj ja kupujem ovocie, okrem citrónov, v obchode,“ dodáva. Podľa neho je výhodné pestovať banánovník najmä v panelákoch. V priebehu dňa totiž vyparí až 1,5 litra vody. Ale ako zabrániť, aby sa strom neprebúral k susedom o poschodie vyššie? „Stačí, ak mu nevymeníte kvetináč za väčší. Ak je zasadený v malom kvetináči, tak nebude rastlina veľká. Keď ju presadíte do väčšej nádoby, narastie,“ podelil sa so skúsenosťami.
Hoci je dvor rodinného domu Miroslava Valjanta v Očovej priam obsypaný cudzokrajnými rastlinami, tie naše, bežne pestované stromy, musíte hľadať lupou. Okrem čerešní a hrušiek u neho iné ovocné stromy nenájdete.
Autor: J. SCHVARZBACHEROVÁ
