Blízko Banskej Bystrice bojoval počas vojny aj otec rumunskej diplomatky, ktorá už zo Slovenska odchádza. Predtým pôsobila na veľvyslanectvách v Rakúsku a v Thajsku, teraz sa chce vrátiť aspoň na rok do Bukurešti. „Do Bratislavy som prišla priamo z Viedne, takže už deväť rokov som nebola doma. Je čas, aby som sa vrátila,” povedala. Keďže jej manžel a 22-ročný syn zostali žiť vo Viedni, vídavali sa každý víkend. Slovenčinu sa však za svoj takmer päťročný pobyt u nás nenaučila. “Začala som navštevovať kurz slovenčiny, no nedokončila som ho. Zistila som, že mnohí Slováci hovoria anglicky alebo francúzsky a moji kolegovia z veľvyslanectva hovoria slušne po slovensky... (smiech). Je to ťažký jazyk. Radšej hovorím anglicky a francúzsky, tieto jazyky ovládam dobre.” Rozdiel v mentalite Slovákov a Rumunov nevidí. „Myslím, že je medzi nami viac podobností ako odlišností. Hoci som už pôsobila vo viacerých krajinách, najlepších priateľov som mala práve na Slovensku. Máte k nám priateľskejší vzťah. Možno preto, že máme spoločnú históriu.”
Autor: moj
