Očovania majú s organizovaním podujatí, ako je Deň poľa, dostatok skúseností. „Robili sme tu prvé slovenské majstrovstvá v orbe a predvlani to už boli jubilejné desiate,“ povedal nám Šimon Škoviera, vedúci úseku rastlinnej výroby Poľnohospodárskeho družstva Očová. Tento ročník Dňa poľa bol však zameraný na krmoviny, na techniku i technológiu zberu, samozrejme, aj s praktickými ukážkami techniky. „Okrem toho sme na seminári, ktorý predchádzal praktickým ukážkam, hovorili o alternatívnom využívaní biomasy,“ dodal Š. Škoviera. Ako využiť hmotu z trávnych porastov na energetické účely? Táto téma sa stáva predmetom diskusií energetikov, poľnohospodárov, predstaviteľov samosprávy... Veď v zahraničí je využívanie biomasy podstatne ďalej. Podľa ekonómov sa vraj lepšie oplatí pestovať plodiny na výrobu energie, ako na potravinárske účely. Najprv však musí niekto postaviť bioplynové stanice. Programy a projekty majú pripravené viaceré obce a už stačí iba maličkosť – zohnať peniaze na ich realizáciu.
Deň poľa sa podľa organizátorov vydaril. Prišlo viac vystavovateľov ako po minulé roky a aj viac návštevníkov. „Nerátali sme ich okolo dvoch tisíc,“ dodal Šimon Škoviera.
Krava dojí pyskom
Občas sa v televíznom spravodajstve objaví príspevok o nových trendoch v poľnohospodárstve. Ako zvýšime dojivosť? Napríklad aj tým, že kravám púšťame hudbu. „Gazdovia vždy hovorili, že krava dojí pyskom. Ak má dobré vo válove, ak má pokoj a pohodu a navyše genetické predpoklady, myslím, že hudbu nepotrebuje,“ vysvetlil agronóm Š. Škoviera. Faktom však je, že na družstve v Očovej hudbu kravám zatiaľ nepúšťali. Podľa agronóma je dôležitý tiež ľudský faktor. Aby človek zvieratá zbytočne nerušil a nestresoval. „Stres je pre zviera najhorší, rovnako ako aj pre človeka,“ dodal.
Teraz by sa zemiaky už oplatilo pestovať
Očovské družstvo patrí k najväčším v regióne. Nosnou výrobou v družstve je výroba kravského mlieka, viac ako šesťdesiat percent tržieb je práve z mlieka. Pomerne slušná bola v družstve i výroba bravčoviny, kým všetko nepokazili nízke ceny bravčoviny na trhu. Krmoviny a obilie väčšinou pestujú pre vlastnú potrebu a zemiaky, tie vypustili už dávnejšie. Cena zemiakov v obchodoch je dnes pomerne vysoká. Neuvažujú družstvá opäť o pestovaní zemiakov? „Keby sa ceny garantovali, aby boli aspoň také ako sú v súčasnosti, tak by uvažovali. Na druhej strane by museli investovať do nových technológií, pretože staré už nevyhovujú,“ vysvetlil Š. Škoviera. Triedičky, sadzače, kombajny... Všetko niečo stojí. A kto dá záruku, že cena zemiakov nepôjde dolu? Nikto.
Autor: ms
