12. jún 2007 o 0:00
Cestu im sľubujú vyše dvadsať rokov
Makovínyovci bývajú vo Zvolene na Školskej ulici na Sekieri. Ďaleko od spleti panelákov v betónovom prostredí. Žijú v tichej ulici plnej zelene. Miesto, kde stojí ich dom, pripomína skôr obraz z lona prírody ako z hustého mestského života. No roky márne
Pozemok na dnešnej Školskej ulici kúpili od súkromných majiteľov v roku 1983. Na strmom kopci. Pozemok kúpili s prísľubom vtedajších funkcionárov, že aj z druhej strany čoskoro povedie prístupová cesta. Povedali im, „nasťahujete sa a bude sa robiť cesta“. Mesto pôvodne chcelo zastavať rodinnými domami celý kopec nad letným štadiónom. Vypracovalo projekt a budúcu cestu vyznačilo kolíkmi. Niektoré z nich vykúkajú zo zeme dodnes. Od myšlienky však neskôr radní mesta upustili a kopec uvoľnili na výstavbu záhradiek. Myšlienku, aspoň sčasti, oprášili v roku 1993, keď od súkromníkov vykúpili pozemky tesne nad domom Makovínyovcov. Tí si zaobstarali aj kópiu z pozemkovej mapy, podľa ktorej tu mesto počítalo s piatimi rodinnými domami. Každý mal stáť na stavebnej parcele veľkej 400 metrov štvorcových, obďaleč mali vyrásť domy átriového typu. Prístupovú cestu chceli viesť od križovatky na Ulici 11. marca v Môťovej, na konci sa mala napájať na cestu na Kráľovú.
„Každý rok chodíme na mestský úrad, každý rok oslovujeme aj našich mestských poslancov, no zakaždým dostaneme odpoveď, že mesto nemá peniaze. Stále to odkladajú. Naposledy nám povedali, že možno budú mať peniaze z eurofondov. Tie, čo už dostali, rozdelili na iné aktivity, preto máme čakať,“ hovorí Mária Makovínyová. Dnes využívajú komunikáciu na Školskej ulici, no vyjsť odtiaľ po strmom kopci k ich domu je únavné. Vyniesť po uzučkom chodníku ťažké a objemné veci je takmer nemožné. Využívať síce môžu cestu, ktorá vedie k ich domu z druhej strany k susediacim záhradkám, no je to strmá prašná cesta, v zime nezjazdná. „Vôbec si neviem predstaviť, že keď bude mať náš syn dieťa, ako budú chodiť hore s kočíkom,“ hovorí pani Mária a jej manžel František dodáva: „Nehovoriac o tom, že by tu, nedajbože, horelo, veď hasiči by sa sem s technikou ani nedostali. Investícia do cesty by si vraj vyžiadala 3 - 4 milióny, no nemyslím si, že je to pre mesto až taká neúnosná suma. Veď ak by pozemky odpredali ako ostatné na Sekieri, v cene 1200 korún za meter štvorcový, investícia by sa mestu vrátila,“ mieni. „Už by sme si chceli dom konečne oplotiť, no nevieme, kadiaľ povedie cesta a teda kadiaľ môžeme viesť plot,“ dopĺňa. O voľné pozemky je podľa nich záujem, viacerí ich chodili obzrieť, jeden záujemca bol dokonca ochotný na takomto idylickom slnečnom mieste kúpiť až tri stavebné parcely. Ich záujem však zmarila chýbajúca cesta. K domom by sa dostali len cez dvory svojich susedov. Mesto však cestu vybudovať neuvažuje. „Táto otázka je nateraz uzatvorená. Je to investícia, ktorá sa neoplatí,“ konštatuje Anna Mazánová z oddelenia pohybu majetku mesta. Približné náklady na stavbu cesty odhadnúť nevie. Na magistráte sa otázkou zaoberali asi pred piatimi rokmi, ešte za bývalého primátora Maňku. Odbor výstavby vtedy urobil predbežnú kalkuláciu nákladov, no žiadnu sumu sme sa nedozvedeli. V písomnej podobe sa kalkulácia nezachovala a počítač, v ktorom bola uložená, medzitým zlyhal. Všetky dáta z neho nenávratne zmizli. Výšku predbežných nákladov si nepamätá ani vedúci oddelenia správy majetku Andrej Banski. Poradil nám obrátiť sa na Jána Bvoca, ktorý býva na Školskej ulici neďaleko Makovínyovcov, no ani on si nie je sumou istý. „Myslím, že to bolo sedem miliónov, je to však neoficiálny údaj, len z počutia,“ zdôrazňuje. V každom prípade však otázku cesty magistrát vtedy odložil a je otázne, či sa k nej ešte niekedy vráti. Možnosťou je ešte predať stavebné parcely investorovi, ktorý by bol ochotný zainvestovať aj výstavbu prístupovej cesty.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
