iesť na likvidáciu starú chladničku a koľko to stojí? Prečo na neustále nasprejovanú budovu knižnice neaplikujú antigrafitový náter? Ako bude zámok spojený s pešou zónou na námestí, keď ich delí hlavná cesta?
Tieto otázky a ešte mnoho ďalších adresovali primátorovi Miroslavovi Kuseinovi a ďalším zástupcom magistrátu zvolenskí školáci. Minulý týždeň si malí aj starší žiaci základných škôl zasadli po roku opäť do poslaneckých lavíc, aby vyspovedali „radných“ z (ne)diania v meste. Takmer dvojhodinové stretnutie pripomínalo klasické rokovanie poslancov, pretože žiaci prišli riadne vyzbrojení otázkami a primátora naozaj potrápili. Keďže išlo o tradičný ekoparlament, rozdiel bol iba v tom, že otázky sa týkali hlavne životného prostredia. Žiacky ekoparlament sa od klasickej schôdze mestského parlamentu líšil aj v tom, že primátora či vedúcich odborov magistrátu odmenili školáci za každú odpoveď potleskom.
„Pohľad nás, funkcionárov, je na mesto určite iný ako pohľad detí, preto sú tieto stretnutia pre nás podnetné. Aj keď dnes možno hovorili o niektorých otázkach, ktoré už riešime, alebo o otázkach, ktoré nie sú v našej právomoci, aspoň sme si ich vyjasnili,“ povedal nám po skončení ekoparlamentu primátor. „Mnohé otázky sú však pre nás impulzom. Napríklad otázka, prečo nemajú deti na Podborovej športové ihrisko. Týmto problémom sa určite budeme zaoberať. Budeme hľadať vhodný priestor v územnom pláne, na ktorom by sme mohli vybudovať minišportovisko, či už na basketbal alebo na minifutbal,“ dodal.
Priehrada čaká na nový zákon
Zo zvolenskej priehrady chce mesto urobiť rekreačný areál, v zámere ho brzdí doteraz neschválený zákon o environmentálnych záťažiach. „Na zákone sa pracuje už dlho, minimálne dve volebné obdobia, dokonca bol jeho návrh predložený aj do slovenského parlamentu, no pod vplyvom silných lobistických skupín ho poslanci neschválili. Zodpovednosť za znečistenie lokalít by sa totiž mala preniesť na pôvodcov znečistenia, napríklad na majiteľov rôznych závodov, ktorí by sa mali na revitalizácii územia finančne podieľať. Verím však, že nový parlament prijme tento zákon a my budeme môcť rozbehnúť projekt rekreačného areálu. Čo sa týka poľa, nie je to mestský pozemok, všetky pozemky okolo priehrady sú súkromné. Pri prestavbe na rekreačný areál ho zrejme budeme musieť odkúpiť; buď mesto alebo súkromní investori,“ dozvedeli sa deti od primátora. Vysvetlil im aj predstavu začlenenia zámku do pešej zóny. „Z Masarykovej ulice chceme urobiť takzvaný mestský bulvár. Komunikácia pre automobilovú dopravu sa bude ťahať popri železničnej trati poza Višňovského park a poza zámok a vyústi na nadjazd za zámkom v smere na Zlatý potok.“ Na otázku, či mesto uvažuje vybudovať podchody pre chodcov na frekventovanej Lučeneckej ceste, skonštatoval: „Počíta sa s jej rozšírením, je to však štátna cesta. Spravuje ju diaľničná spoločnosť, nie mesto.“ Hovoril aj o otázke rozostavanej haly na Laniciach. „Pred štyrmi mesiacmi som kvôli jej dostavbe rokoval s premiérom Ficom. Loboval som, aby našli na jej dokončenie peniaze v rozpočte. Otázne je, kto bude vlastníkom haly a bude hradiť energie, prevádzku. Podľa nás by to mohol byť Banskobystrický samosprávny kraj. Určite je škoda vyhodiť 100 miliónov na zbúranie, keď možno 150 - 200 miliónov bude postačovať na dokončenie, preto verím, že vláda podporí jej dostavbu.“
Čo mesto nemôže...
Napríklad zatrieť špeciálnym náterom grafitmi „ozdobenú“ budovu knižnice. „Knižnica nepatrí pod mesto, ale pod Banskobystrický samosprávny kraj. Ten musí tento problém vyriešiť, pretože mesto zo zákona nemôže investovať do cudzieho majetku,“ ozrejmil. Rovnako mesto nemôže rekonštruovať ani železničnú stanicu, na ktorú sa tiež školáci pýtali a ktorá je majetkom železníc. „Čo sa týka autobusovej stanice, do roku 2010 ju tiež neuvažujeme rekonštruovať. Aby sa však cestujúci cítili bezpečnejšie aj v nočných hodinách, nainštalovali sme na stanicu kameru, ktorá je napojená na mestskú políciu. Investovať nemôžeme ani do nemocnice. Je to zariadenie, ktoré patrí Banskobystrickému samosprávnemu kraju a ktoré spravuje nezisková organizácia. A tá nemocnicu neustále zveľaďuje. Napríklad vlani investovala 60 miliónov korún do výmeny okien a do nákupu novej techniky.“
Úradníci separujú papier
Odpoveď, že úradníci triedia odpad, školákov prekvapila. V každej kancelárii na magistráte je však podľa primátora zberná nádoba, do ktorej odhadzujú úradníci papierový odpad. Možnosti separovaného zberu chcú rozšíriť aj v meste. V súčasnosti je vo Zvolene zhruba 330 – 340 špeciálnych kontajnerov na plasty, papier a sklo. Mesto ich chce postupne dopĺňať a takisto aj klasické smetné koše, tie najmä po sídliskách, problémom sú však vandali, ktorí ich ničia. Čo sa týka starých nefunkčných chladničiek, deti po žiackom ekoparlamente už vedia, že ju môžu vrátiť do predajne pri kúpe novej. Možnosťou je tiež zberný dvor na Štefánikovej ulici oproti zberným surovinám, kde sa starých elektrospotrebičov zbavia Zvolenčania bezplatne, potrebujú iba občiansky preukaz. Treťou možnosťou je takzvaný ekomobil, ktorý magistrát dva razy do roka pristavuje do jednotlivých častí mesta. Aj do ekomobilu môžu obyvatelia mesta vyhodiť elektrospotrebiče bez akéhokoľvek poplatku.
