To treba osláviť! Prispejete?

„Wow, dostali sme kilo!“ vykríkol natešene jeden z partie, ktorá sa v piatok presúvala zvolenským námestím. „Huráááá!“ začali radostne skandovať aj ostatní. Partia sa nedala prehliadnuť, počuť ju bolo už zďaleka. Jej pokriky a spev sa doniesli až do okien

Rozlúčku so školou, aj keď to najťažšie ich ešte len čaká. Pred sebou majú akademický týždeň, aby sa pripravili na prvú veľkú skúšku života – na ústne maturity. A tie sú podľa maturantov ťažšie ako písomná časť maturít. Hoci si veria, že maturity zvládnu, ústnej časti sa predsa len boja. „To sedíme pred niekoľkočlennou komisiou a musíme im odpovedať na otázky. To je určite ťažšie, ako keď máme pred sebou papier,“ zhrnuli svoje obavy gymnazisti. Obavy nám potvrdili aj maturanti strednej zdravotníckej školy. „Sú, a ešte aké!“ skonštatoval zhodne takmer čisto babský kolektív. Odbor zdravotný asistent študujú s nimi aj traja chlapci. Špecializujú sa na ošetrovateľstvo, na starostlivosť o pacientov a počas štúdia praxovali na geriatrii a traumatológii. Väčšina však chce v štúdiu pokračovať na vysokej škole. „Potrebujeme ešte tri roky štúdia, aby sme mohli pracovať ako zdravotné sestry, prípadne záchranári,“ ozrejmujú. Na záchranku sa chce zamerať práve mužská časť triedy. Niektorí však hneď po ukončení školy odchádzajú do zahraničia, no, ako nám prezradili, nechystajú sa tam robiť svoje povolanie.
Študenti zo 4. L. zo strednej priemyselnej školy dopravnej strach z maturít nemajú. „Nebojíme sa, pretože všetci sme sa pripravovali počas celých štyroch rokov. Na škole nás vyhlásili za najlepšiu triedu,“ pochválili sa maturanti, ktorých popri odborných predmetov čaká skúška zo slovenčiny a z cudzieho jazyka.
V piatok sa lúčili so školou, aj navzájom. Končí sa jedna ich životná etapa, a to treba naozaj osláviť. Ich klobúky, do ktorých „žobrali“ o príspevok dospelákov, sa však napĺňali len pomaly. „Neviem, koľko sme vybrali, ale strašne málo, ľudia sú veľmi neochotní. Navyše, dnes je v meste veľa tried s maturantmi a tí, čo sú ochotní prispieť, nebudú dávať každej triede,“ povedali nám gymnazisti, no ešte ani poriadne nedopovedali a už sa tešili z prvej stovky.

Autor: moj