Prvou ženou obce Dobrá Niva je Marta Sýkorová štyri mesiace, presne od 2. januára. Aj preto s úsmevom hovorí, „neviem, či som osobnosťou pre rubriku ‚osobnosť regiónu, pretože nemám ešte veľké rukolapné výsledky práce na tomto poste, ktoré by ma ‚pasovali za takúto osobnosť. S kolektívom pracovníkov obecného úradu však máme jasnú víziu, čo by sme chceli v tomto roku zvládnuť, poznáme naše priority a postupne pripravujeme ich realizáciu.“ Súčasná starostka vyrastala v Sliači, v učiteľskej rodine. „Učitelia boli všetci príbuzní do tretieho kolena,“ prezrádza. Ona sa však rozhodla pre profesiu chemičky. Neskôr, až 24 rokov, žila vo Zvolene. Mesto napokon vystriedala za pokojnejšie miesto v obci neďaleko Zvolena, kde žije viac ako šesť rokov.
O akom povolaní ste snívali ako dieťa?
Ako siedmačka na základnej škole som sa rozhodla, že chcem byť chemičkou. Študovala som na SVŠ vo Zvolene (dnešné gymnázium) a na Chemickotechnologickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.
Z akých predmetov ste v škole mávali hrôzu?
Nespomínam si na žiadne hrôzy z konkrétnych predmetov. S učením som nemala problémy, najviac ma však potrápil dejepis. Ten som sa musela naozaj drilovať - aj kvôli prísnemu profesorovi Hudecovi, ktorý bol v tomto predmete excelentný, ale aj tak som k dejepisu nezískala vzťah. Asi preto sa aj dnes radšej dívam do budúcnosti, aj keď veľa vecí zo súkromnej minulosti, či mojej profesionálnej praxe, sú hodné pekných spomienok.
Čo by ste najradšej robili dnes, keby ste neboli starostkou?
Ešte pár rokov pred nasťahovaním sa do rodinného domu, ktorý sme s manželom postavili v Dobrej Nive, som nahlas vyslovila myšlienku, že raz tu budem starostkou, a teda ani neviem povedať, čo by som dnes najradšej robila, keby som sa ňou nestala. Zrejme som zdedila aj nejaké učiteľské gény, lebo aj dnes dobrovoľne vyučujem skupinku mladých ľudí - našich obyvateľov, ktorí sa chcú zdokonaliť v zručnostiach z obchodnej komunikácie a psychológie predaja. Keďže som dlhé roky pracovala ako obchodná a marketingová manažérka, s radosťou im odovzdávam informácie i rady z tejto oblasti.
Zarábali ste si počas štúdií?
Počas stredoškolských rokov som cez prázdniny chodila na rôzne brigády do poľnohospodárskeho družstva. Na ručný zber ľanu nezabudnem, ale napríklad aj do závodu Likérka v Banskej Bystrici, kde sme s priateľkami robili pri plničke sirupov i likérov, umývali vrátené fľaše a ničili si chrbtice pri nakladaní plných prepraviek naplnených fliaš. Počas vysokoškolských štúdií som si nezarábala nijako, všetok môj čas pohlcovalo náročné štúdium. V tom čase ani neboli nejaké pracovné príležitosti, okrem nočného vykladania vagónov, ktoré brali silu mužským spolužiakom.
Vaše záľuby?
Od detstva patril k mojim hlavným záujmom šport, najmä lyžovanie a turistika, tiež hudba, vážna i moderná, tanec a spev. Ako predškoláčka som dokonca chodila na hodiny baletu do niekdajšieho Robotníckeho domu pri malej stanici vo Zvolene, chodila som po rôznych speváckych súťažiach a zvládla som aj roky hry na klavír. Nie z donútenia, ale z ozajstnej túžby vedieť hrať na tento úžasný nástroj. Aj dnes viem ešte poriadne vypustiť paru pri modernom tanci na obecnom Cirkevnom plese, mládežníckej Trojkráľovej zábave, Annabále či počúvaní dobrej modernej muziky, za ktorou cestujem hoci aj do Anglicka, napríklad na koncerty Eltona Johna, či Georga Michaela.
Váš životný sen? Splnil sa?
Myslím si, že v každej fáze života by mal mať človek vytýčené ciele, aspoň ja som ich vždy mala. Dokončiť vysokoškolské vzdelanie, mať zaujímavú prácu, vydať sa za múdreho a rodinne založeného chlapa, vychovať deti, dať im možnosti na získanie pre nich zmysluplného vzdelania, spolu s manželom ich naučiť mnohým zručnostiam, ale najmä vštepiť im úctu k ľudom, vážiť si iných i seba, schopnosť pomáhať iným, po päťnásobnom sťahovaní sa vybudovať si finálne rodinné bývanie. To sa mi podarilo. Pre splnenie týchto životných cieľov som musela aj veľa urobiť, obetovať veľa času, neustále sa učiť niečo nové, prispôsobovať sa novým životným a pracovným podmienkam, kolektívom spolupracovníkom alebo aj neempatickým nadriadeným, či pracovať niekoľko dlhých rokov mimo domova na „týždňovky“. Myslím si však, že život som prežila a stále prežívam zmysluplne. Vždy mi v tom pomáhala moja rodina a aj moje „levovské“ znamenie, pretože svojich plánov sa nerada vzdávam. Robím veci tak, aby som si mohla povedať, že som urobila všetko, čo v danej situácii bolo v mojich silách.
Čo považujete za najväčšiu vzácnosť?
V dnešnej spoločensky dosť ťažkej dobe považujem za najväčšiu vzácnosť úprimný záujem o druhých ľudí, o to, ako sa im darí a ako by som im mohla pomôcť. Vyznieva to možno ako klišé, mne sa to však násobne vracia v dobrom pocite, v láskavosti a „teplom ľudskom slove“ od týchto ľudí.
Čo vo vás vyvoláva pocity zúfalstva?
Bujná ľudská arogancia, najmä u mladých ľudí, ktorí ešte toho v živote veľa nedokázali, byrokracia, nedostatok empatie a neúcta k iným, či nerešpektovanie zákonov.
Kde inde by ste chceli žiť?
Po nežnej revolúcii ma chytali trochu zajačie úmysly - a bola aj možnosť. Túžila som skúsiť život povedzme na rok u protinožcov v Austrálii - pre dokonalejšie zvládnutie angličtiny. Tento môj „výstrelok“ mi rodinná rada neschválila, a tak sa s ňou pasujem aj teraz takmer denne pri lekciách v hospodárskom denníku. Kto si však obľúbi miesto, kde si sám vytvoril svoj domov, dá mi iste za pravdu, že je pre neho najkrajší. V Dobrej Nive som našla nádhernú prírodu, mnoho priateľov a dobrých ľudí, ochotných poradiť aj pomôcť. Veľmi si to vážim a snažím sa im to aj vracať. Ako by ste charakterizovali sama seba? Skôr je dôležité, ako sa javíte iným ľuďom, s ktorými alebo pre ktorých pracujete. Jedným sa môže zdať, že by ste mohli byť menej citlivá a byť tvrdšia, iným zase, že treba citlivejšie zohľadňovať napríklad väzby z minulosti, o ktorých viem menej, či brať ohľad na príbuzenské vzťahy, ktorými sú poprepletané aj mnohé pracovné záležitosti. Viem však určite, že sa rozhodujem spôsobom racionálneho, ale zároveň empatického manažéra, pretože mi je to tak povahovo dané. A mám životné skúsenosti, vďaka ktorým som zistila, že veci sa dajú riešiť nielen cestou sily.
Ktorá vlastnosť vám komplikuje život?
O svojich slabinách ľudia neradi rozprávajú a určite mám aj ja vlastnosti, ktoré sa iným nemusia zdať ideálne. Po pracovnej stránke som dosť netrpezlivá. Očakávam, že zadané úlohy budú splnené čo najskôr a opakovaná kontrola ich plnenia nás všetkých zdržiava. Vždy som však pripravená pomôcť pri ich rozdiskutovaní a nachádzaní optimálneho riešenia.
Váš najobľúbenejší autor, kniha, najobľúbenejší film či herec?
Dnes mám málo času na čítanie kníh, návštevy kina či pozeranie televíznych programov. Som spokojná, keď pred polnocou v posteli prečítam odborný denník či týždenník pre samosprávu. Popri práci v kuchyni len počúvam televízor. Plánujem, že cez letnú dovolenku už konečne prečítam najnovšiu knihu Dana Browna či niektorú dobrú detektívku. Rada si pozriem filmy s Meryl Streepovou.
Čo vás naposledy najviac potešilo?
Najväčšie potešenie v ostatnom čase som zažila, keď sa v apríli zišlo pomerne veľa občanov na obecnej brigáde pri čistení okolia našej obce od čiernych skládok odpadu. Ďakujem ochotným a s prírodou cítiacim ľuďom, že venovali voľný čas tejto práci a zároveň prosím ostatných, aby sme si chránili našu krásnu prírodu, ktorá je okolo našej obce naozaj nádherná.
Autor: moj
