Otázka koncesionárskych poplatkov Slovenskej televízii a Slovenskému rozhlasu rezonuje medzi ľuďmi už dlhšiu dobu. Posledne hladinu nespokojnosti rozvírila myšlienka generálneho riaditeľa verejnoprávnej televízie, aby tieto poplatky vzrástli o päťdesiat percent. Richard Sulík, ktorý pôsobil ako poradca ministra financií SR a do parlamentných volieb 2006 bol členom kolégia ministra financií SR a poradca ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pre projekt Finančník zhodnotil tento poplatok slovami: „Čisto teoreticky je poplatok peňažný ekvivalent za služby poskytované verejným sektorom. Poplatok je účelový, dobrovoľný a nepravidelný. Túto definíciu spĺňa napríklad poplatok za vystavenie pasu. Je účelový, lebo sa viaže na vydanie pasu, je dobrovoľný, lebo je možné žiť aj bez pasu a je nepravidelný. Čo z uvedeného ale spĺňa koncesionársky poplatok? Nič. Nie je účelový, lebo platiť musí aj ten, kto STV nepozerá, je pravidelný, lebo sa platí každý mesiac a už vonkoncom nie je dobrovoľný. To znamená, že koncesionársky poplatok nie je poplatok.“ Napriek tejto úvahe, ho platiť musíme. Podľa zákona sú od nich oslobodení len občania s ťažkým zdravotným postihnutím. Povinnosť platiť nám zanikne až vtedy, ak sa prijímač zničí alebo je neopraviteľný, ak majiteľ prijímač predá alebo zverí na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe. Ak však zákonom stanovené podmienky nespĺňate a napriek tomu za televízor či rádio neplatíte, musíte počítať s tým, že kontrola to môže ľahko odhaliť. Na zistenie, či doma televízor máte, stačí jednorázové technické zameranie. Výhovorky typu – ja televízor nepozerám – neobstoja. V prípade, že nezareagujete ani na výzvu, aby ste dlžný poplatok uhradili, nasledujú sankcie, ktoré sa môžu vyšplhať aj do desiatok tisíc korún. „V dobe, kedy televízny prijímač nie je už len kus nábytku, ale aj počítač, mobilný telefón alebo navigačný systém v aute, je stále ťažšie stanoviť, za ktoré zariadenie má byť poplatok odvádzaný. S rádiom je to ešte ťažšie, to môže dnes nabrať podobu napríklad aj držiaka na wc papier. Ďalší problém je vymáhanie poplatkov a pokuty za oneskorenú platbu. Namiesto toho, aby koncesionárske poplatky boli konečne zrušené, doviedli zodpovední problematiku ad absurdum. Má ich platiť každý, kto má elektrinu,“ konštatuje Richard Sulík.
