Železný muž Ozbrojených síl SR. Takýto názov mala súaž pre profesionálnych vojakov, ktorá sa v doch 9. až 11. mája uskutonila vo Vojenskom výcvikovom stredisku Leš. Okrem vojakov pozvali do súaže aj príslušníkov iných zložiek - ministerstva vnútra, zboru väzenskej a justinej stráže i železninej polície. Adepti na železného muža museli absolvova až desa nároných disciplín. Medzi prvými boli zhyby na hrazde, šplhanie sa po lane, alebo nosenie bremena. Ako sme sa dozvedeli od samotných súažiacich, so šesdesiatkilovou záažou v každej ruke sa ažko ponáha. Skutonú silu rúk ukázali v držaní desakilových bremien v upažených rukách. Špecialitu pripravili aj pre milovníkov plávania, pravdaže, špecialitu na armádny spôsob. Bazén – teda vododrom museli prepláva obleení v maskáoch a s kanadami na nohách. Ani to však nebolo všetko – železní muži sa dobre zapotili i pri ahaní terénneho auta na tridsametrovú vzdialenos. Neahali však rukami, ale prostredníctvom ramenných popruhov. Trojkilometrový zrýchlený presun bol už vojenskou klasikou – súažiaci bežali so samopalmi v rukách. Rovnako tak, ako štyristo metrov dlhá prekážková dráha. Nie nadarmo sa jej vraj niekedy hovorí - Rambo-dráha. Voda bola vemi studená Mário Košál prišiel na Leš zo Sliaa. Prišiel dobrovone... „Vlani som sa zúastnil prvýkrát a zapáilo sa mi to. Ve som skonil na treom mieste,“ povedal . Tento rok bola poda neho ovea tvrdšia konkurencia a tak vemi na obhajobu svojho vlaajšieho umiestnenia nemyslel. Najnáronejšou disciplínou bolo preho nosenie šesdesiatkilových bremien v rukách. „Tam som dos vea stratil. Bola to moja najslabšia disciplína,“ priznal. Zastihli sme ho dopoly vyzleeného pred budovou ústavu špeciálneho zdravotníctva a výcviku. Práve doplával a tak zo seba zhadzoval premoené maskáe a z kanád vylieval vodu. Tá bola vraj vemi studená. „Ke som do nej vošiel, tak mi stlailo hrudník a vemi zle sa mi dýchalo,“ dodal M. Košál. Studená voda bola iba polovicou problému, tou druhou bolo obleenie a obuv, ktoré plavca stále ahali ku dnu. Vo výcviku sa vraj plávanie v maskáoch nepraktizuje, iba ak pri špeciálnych jednotkách. V polovici sa napil a takmer skonil Ešte zadychaného sme zastavili Viliama Modráka, ktorý slúži na Bakovej jame vo Zvolene. Z premoených vlasov mu cez tvár tiekla voda, rovnako tak z obleenia. „Bolo to dos ažké,“ priznal. Obleený vraj plával prvýkrát. Koko kilogramov môžu váži premoené maskáe a kanady, to sa neodvážil odhadnú. Do polovice vododromu vraj išiel naplno, vládal zabera rukami, vládal kopa nohami. „Potom som sa napil vody a odvtedy som mal ažkosti,“ vysvetlil V. Modrák. Napriek tomu považuje svoj as v plávaní za dobrý – zvládol to za minútu a dvadsa sekúnd. Akú hbku dosahovala voda, v ktorej obyajne cviia tanky a bojové vozidlá pechoty, to V. Modrák nevedel. Nohami jednoznane na dno nedosiahol. Ani nemal kedy. Iba ke sa napil, mal na sekundu pocit, že ku dnu predsa len klesne. Napokon sa premohol. „Povedal som si, že to musím vydrža,“ dodal. Ani nemal inú možnos. O súaži sa dozvedel iba týžde pred jej zaatím, na tréning už nebolo asu. Každý vojak má predsa len lepšiu kondíciu ako my - bežní udia, trénujúci maximálne vtedy, ke sa ponáhame na autobus. Napriek tomu by vraj ani súaž o Železného muža nezvládol každý profesionálny vojak. Aspo nie v limitoch, aké dosiahli minulý týžde železní muži na Lešti. Železným mužom sa napokon stal Tomáš Bibík, ktorý vo všetkých disciplínach nazbieral 173 bodov. Za ním nasledoval Peter Toskáno so ziskom 169,5 bodu a tretí bol Marián Štrba, ktorý si vybojoval 154 bodov. Okrem pocitu dobrého umiestnenia si odniesli vecné ceny a pochvalný list od náelníka generálneho štábu.
